I keď možno nechceme a vravíme si, že to tak nie je, pozeráme sa (najprv) na vonkajší vzhľad človeka. Ľahko odbijeme ľudí s inou farbou pleti, vlasov. Odmietame sa baviť s ľuďmi z nižšej sociálnej vrstvy ktorí možno nemajú toho toľko na seba, ktorí možno nemôžu žiť (ne)plnohodnotným životom. Škaredé pohľady venujeme ľudom (ne)mierne pri sebe a tie pekné a slastné zas kočkám a frajerom navôkol.
V čom sú oni iní? Len v jednom. Príroda im nadelila do vienka viac (ne)krásy.
I tak nás jedno spája. Nech sme akí sme. Srdce máme tak ako jeden, tak i druhý. Možno je to zvláštne pre niekoho. Ale bije, ozaj rovnako. Niekomu možno pravidelne, niekomu nie. Noa? Ale bije. Bije!
Dajme si čierne šatky na hlavu cez oči. Neuvidíme toho druhého, tých druhých. Budeme ich môcť súdiť, len podľa toho, čo je v nich. Ako by sa rýchlo svet zmenil. Toľko by sa toho zmenilo. Toľko ľudí, by zrazu nebolo tým čím je a možno presne toľko, či i viac by zrazu vystúpilo na "vyššie priečky".
Ale my sa bojíme.
Chceme sa podobať na tých krajších, lepších, úspešnejších od nás. Chceme ísť možno v ich šľapajách. I keď častokrát si svoju (ne)slávu (ne)vydobyli (ne)"právom". Zabúdame na to, čo je v nás a prečo sme my o sto, tisíc, miliónkrát "krajší" od nich, od tých čo sú hore, vyššie, čo na to majú.
Aj my na to máme. Ba, na oveľa viac.
Navrhujem deň čiernych šatiek cez hlavu, kedy nebudeme vnímať očami, ale srdcom.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
matejjko2
12. 3.marca 2010 22:44
Pekné Emča... keby mnohy posluchli tvoju radu..možno by ma brali konečne takeho aky som..
2
Prekrásne a veľmi na zamyslenie Vždy ma veľmi poteší, keď na Birdze vidím blog takéhoto typu
Napíš svoj komentár