Tak vyskočila z postele a začala sa obliekať. Dala si šaty. Ona a šaty, ale čo už budú si musieť zvyknúť.
Išla sa umyť, pozdravila rodičov a brata, naraňajkovala sa a išla vyvenčiť psa. To bol asi jediný zápor bývania v paneláku. Dnes sa ale tešila a náladu jej nepokazí predsa nič a nikto. Ani jej bývalý ktorého uvidí, ani jej hlúpe spolužiačky čo ju otravujú už 4 roky na strednej. Nič.
Konečne prišla do školy, dokonca ani trápna cesta MHD jej náladu nepokazila. Najviac si vychutnala tie pohľady všetkých čo ju poznajú a čumia. Kamarátky boli tiež zaskočené. Však ona predsa nikdy nenosila šaty, sukne a dokonca ani topánky na opätkoch...
Vysvetlila im že ona sa tak neoblieka len do školy a jej život mimo vôbec nepoznajú.
Vysvedčenie...nebolo to také zlé mala štyri dvojky a ostatné jednotky...celkom bola na seba hrdá.
No prišla domov a keď ju rodičia pochválili skoro vyskočila s kože..toto sa jej nestalo už dobrých pár rôčkov.
Bola šťastná.
Musela ísť preč od všetkých. A tak išla.
Na jej obľúbenú lúku za mestom. Ešte v živote tam nikoho nevidela. Odkedy tam chodila...
A na bicykli to trvalo cez pol hodinku. Nevedela ani čo má robiť no tak si ľahla na trávu a premýšľala ako jej je dobre...
Zatvorila oči a usmievala sa keď na sebe cítila slnečné lúče...
Zarazila sa ako sa jej zrazu slnko stratilo a bola v tieni....Otvorila oči a neverila...
Stál tam anjel. To by odprisahala. Tie nádherné bronzové vlasy, tmavo hnedé oči....postava Boha...neverila...
ostala len hlúpo pozerať. Až kým sa jej nepredstavil a tak sa začali spolu rozprávať....
Už je to rok od toho dňa no ona si nato spomína ako keby to bolo včera. Aj dnes je na tej lúke a je na nej s tým anjelom........
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
petronellka
2. 3.marca 2009 15:07
aspon tam nebyva sama
Napíš svoj komentár