Ráno som sa zobudila pri ňom v posteli a bolo. Boli sme spolu asi dva a pol mesiaca. Vážne som sa do neho zaľúbila. Boli to pekné dni. Nosil mi ruže a darčeky. Prežili sme si toho veru spolu dosť.
Aj keď som zabudla na naše výročie, ale ja som taká. Ja si pamätám len dôležité veci a to bolo pre mňa nepodstatná záležitosť. A keď mi každý deň volal a ja som mu vždy zložila, lebo ja sa nenechám ovplyvňovať. Proste ja potrebujem slobodu a ak mi ju niekto nedá tak ujdem.
Ach bola som s ním aj napriek tomu rada a ľúbila ho. Nevyhovovalo mi že sa vidíme raz za dva týždne a aj to na hodinku a pol. A tak som sa s ním rozišla.
Nemyslite si o mne nič zlé ja som taká a nezmením sa...som taká a všetci to dobre vedia.
najhoršie na tom bolo, že som kôli tomu samozrejme plakala. Večer som si išla zapáliť a stretla som kamaráta no a keď sme sa vracali na intrák stretli sme vychoša ten mi zadrel že tým že si mám nájsť chalana nemyslel hneď.
A odvtedy som dosť veľká ku.va pre nich a asi sa to ani nezmení....
Skutočný príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
elwinko
14. 2.febuára 2009 15:50
..fu..
2
čo už, každy je aky je a nech si ludia myslia, čo si chcu myslieť... každy žije pre seba, nie pre ostatných...
Napíš svoj komentár