Tieto otázky jej behali hlavou keď ho videla. Neverila vlastným očiam. Však bol deň ako každý iný a Mia sa znova chystala do školy. ,,Tešila sa´´ dnes o niečo viac ako inokedy. Konečne je po letných prázdninách. Mohla by mať aj dlhšie ale tešila sa na kamarátky ktoré kôli nečakanej dovolenke nevidela celé dva mesiace. Nemohla sa už dočkať.
Prvá vec ktorú uvidela bol on- David. Ešte šťastie že si ju nevšimol. Asi by to neprežila.
,To nevadí´- pomyslela si...,možno prišiel len pozrieť chalanov´.
Vypustila ho z hlavy nebude sa ním predsa trápiť. Je to už rok čo ho videla naposledy. No celý rok jej trvalo aby zabudla. Prázdniny jej pomohli. A to chcela povedať svojím kamarátkam....ako ho konečne dostala z hlavy. ,Och...Mia kašli na neho nestojí zato-veď ťa predsa nechal, maj na háku´ a s touto myšlienkou nakoniec prekročila prah intráku.
Doľahlo to na ňu ako keby neprešiel celý rok, akoby jej len teraz povedal tie bolestivé slová a nechal ju samú stáť v daždi, ani sa neotočil. Pamätala na každé slovo, každý pohľad, každú pusu a dotyk, na všetko čo spolu zažili. A to si myslela že to má za sebou.
Otriasla sa zimou keď si na to spomenula a prešla po schodoch.
Úsmev jej vystúpil na pery a tak zakryla ten smutný výraz ako uvidela všetky známe tváre a bola znova rada.
Toto je predsa jej život a vždy bude, nie o to čo sa pokúšala dva mesiace, hrať sa na slušnú dcérenku atď...
Tu sa nemusela schovávať, všetci ju už poznali....
Privítala sa asi s celým intrákom a to bola posledná kvapka..musela ísť na vzduch nemohla to ďalej v sebe dusiť...
Išla von a sadla si na lavičku, kde už nedokázala udržať tie slzy. Boli to slzy šťastia? Možno. Bol to smútok? Asi aj ten.
Nevnímala nič len plakala a plakala. Poznáte ten pocit ako cítite že sa na vás niekto pozerá? Tak otvorila oči zdvihla hlavu a uvidela ho-Davida. Len tam stál a pozeral. Nechápala ho...prečo jej to robí.
Sadol si k nej utrel jej slzy horúcimi bozkami a jediné čo povedal bolo ,,ahoj´´.
Chvíľu jej trvalo kým zistila že nesníva a v tom sa odtiahla a len pozerala a nechápala,,čo...čo tu ty robíš? prečo si tu? prečo si pri mne? ako si dovoľuješ po tom všetkom...´´ zlomil sa jej hlas.
A David sa len usmial...ten úsmev ju privádzal do šialenstva už vtedy a rovnako aj teraz. ,,Prepáč láska, hnevám sa na seba že som ťa opustil, celý rok som na teba myslel a myslel že zošaliem ak ťa neuvidím. Chcel som pre teba len to najlepšie a myslel som si, myslel som že...´´
Neveriacky krútila hlavou a slzy jej stekali po tvári,,čo si si pre boha myslel že zabudnem, že mi bude bez teba lepšie? že to dokážem. Nechcem to vedieť, nechcem vedieť nič. Len jedna otázka: ostávaš alebo odchádzaš???´´
Znova sa usmial,,ostávam láska, už ma od teba nič neodstane, viem že som to prehnal a nikdy si to neodpustím..tak mi prosím odpusť a nehnevaj sa na mňa. Aj keď pochopím že žiadam asi nemožné, no milujem ťa a nič na svete to nezmení´´
,,Ach hlupáčik aj ja ťa milujem a teraz už mlč prosím. Hnevám sa ale len na seba, že som chcela na teba zabudnúť. Tak buď ticho a pobozkaj ma konečne´´
Pobozkal ju raz, dva razy, tri, bozkával ju celý rok a ona jeho...Nikdy sa k tomuto rozhovoru nevrátili, no boli spolu šťastný ako ešte nikdy..
Prečo si nevysvetlili čo sa vlastne stalo? To vážne ho až tak moc milovala aby jej to bolo jedno?
A on bol taký sebec! Ako ju mohol nechať rok čakať? Čo tým chcel docieliť???
A on sa naozaj zmenil???
Skutočný príbeh
Komentuj
4 komenty k blogu
3
..hm..druha sanca..neverim na nu..mozno sa mylim, mozno sa clovek dokaze az tak velmi zmenit, ale ja tomu proste neverim..
4
joj ty moje amore, kua ty vies vzdy tak chytit za srdiecko...niekedy ked citam tvoje veci sa mi chce az plakat..aj toto patri medzi ne
Napíš svoj komentár
no zaujimave..to ako sa cudovala,ze sa vratil,mi trochu pripomenulo moj blog (Zabudnut alebo nechat tak) ...ale potom to uz bolo ine..dobra praca