Nikto nemusí byť celebrita, aby sa smrť danej osoby výrazne dotkla druhej osoby. Chcete príklad? - JÁN RUSNÁK (1937 - 2007)

JÁN RUSNÁK (1937 Hybe - 2007 Trenčín)

Kto bol touto výnimočnou osobou? Môj vlastný dedko zo strany môjho otca. Narodil sa v dedinke Hybe a prežil druhú svetovú vojnu a dokonca si na niektoré udalosti aj pamätá. Nespomeniem si čo už mi hovoril, ale viem len jedno. Bolo to hrozné obdobie. Jeho otec mal iba malý obchod s potravinami a dokopy jeho meno nič neznamenalo. On sa ale rozhodol, že to zmení. Chcel byť niekto. Mal sestru Ľubku (1943 - 2003), ktorá bola úplne iná než on. On celý život študoval, makal a robil všekto len preto, aby z neho bol niekto. Jeho prvá priateľka sa volala Božena a rovnako ako aj tá druhá a tentokrát aj manželka Božena Germanová Rusnáková (1941). Mali spolu 2 deti. Miloša (1962) a Vladimíra (1966). Snažil sa, aby ich zaopatril. Rovnako to bol veľký cestovateľ a prechodil veľa miest. Bol v Amerike, Venezueli, Keni, Zimbabwe, no aj v mnohých ďalších krajinách, ktoré si už ale nepamätám. Zo svojich synov sa snažil vychovať rovnakých ľudí ako bol on sám... a aby sa nemuseli hanbiť a mali dobrý život. Podarilo sa mu to hlavne na jeho mladšom synovi, mojom otcovi. Keď som vstúpil do jeho života, mal už 51 rokov. Pre neho sme boli jeho - "Ribenky" ako nás vždy volával a to všetky svoje 4 vnúčatá a jedno pravnúča. V 90-tych rokoch ma učil čítať, naučil ma rozpoznávať čísla, niečo dokonca aj z angličtiny. Doslova ma pripravil na život v škole a nemal som potom s týmito vecami nikdy problémy. Na oslave svojich 60-tych rokov som mu recitoval báseň a vtedy som si ani neuvedomil, že raz sa s ním budem musieť rozlúčiť. Nikdy ma nenapadlo, čo sa deje v jeho hlave. Lebo jeho otec Ján (1910 - 1970) zomrel ako 60-ročný a on sa bál, že skončí takisto. To ale nechcel. Roku 2002 začala mať jeho sestra obrovské zdravotné problémy a diagnostikovali jej rakovinu. Bál sa, či ju náhodou nemá i on, no radšej sa nechcel dať vyšetriť, aby sa to nedozvedel. Nakoniec ho babka presvedčila a po smrti svojej sestry roku 2003 na to vyšetrenie predsa len išiel. A bohužiaľ výsledky boli pozitívne. Nikto však nevedel ako. Nikto z nás ani nevedel, aká zákerná choroba v ňom driemala a čakala na svoj úder. Vedela to len babka, no ani tá nevedela ako je to v skutočnosti. Pravda bola taká, že rakovina napadla jeho kosti a dokonca sčasti aj nervy a mozog. Mal ju v celom tele a zožierala ho ako obrovský mor. Všetko sa to spustilo v apríli alebo máji 2007, keď si zlomil nohu a odišiel do nemocnice. Skončil nakoniec v Trenčíne v Hospici, kde mu venovali poslednú starostlivosť. Posledné týždne prežil hlavne v strachu o svoju rodinu a v strachu, že ho nemáme radi a neodpustíme mu jeho chyby, lebo ich ľutoval, no nevedel ako ich vnímame my. Mal strach, že nám ublížil a na druhý svet sme ho museli vyprevadiť s tým, že sa na neho nehneváme a máme ho radi. Zomrel nakoniec v pokoji 1. 7. 2007. Nestihol sa teda dožiť mojich 19-tych narodenín, no napriek tomu to bol úžasný človek, ktorý ma naučil komunikovať s ľuďmi, vedieť rozlíšiť dobro od zla, vedieť si stáť za svojim a rovnako aj snahe sa vždy starať o tých druhých. Nikdy na neho nezabudnem a v mojom srdci má obrovské miesto.

V ďalšom blogu sa vám pokúsim predstaviť ďalšieho významného človeka v mojom živote.

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu