POCTA PIATIM VÝBORNÝM SLOVENSKÝM AUTOROM

Ak si myslíte, že tento blog je celkové mrhanie času ... nečítajte ďalej. Ja si však myslím, že napriek tomu, že štyria títo autori si už moje uznanie na ich literárnu tvorbu neprečítajú, stojí za to ich spomenúť.

Ešte raz. Ak vás to nezaujíma a príde vám to trápne... nečítajte ďalej.

JÁN KOSTRA (1910 - 1975)

Prvýkrát sa mi do uší dostalo meno Ján Kostra v čase, keď som bol ešte len obyčajný siedmak na základnej škole. V pamäti mám ešte časy, keď som prvýkrát prečítal od neho báseň - KAŽDÝ DEŇ. Už v tom čase som cítili, že z diela tohto autora vychádza niečo skutočne mimoriadne. Navyše jeho skladba AVE EVA je tak prenádherné vyznanie lásky s použitím takých neuveriteľne krásnych slov, že mnoho básnikov by sa mohlo skryť. Či už starých alebo aj súčasných mladých. Básnická tvorba Jána Kostru bola za 65 rokov, čo žil veľmi rozsiahla a vo veľa svojich básniach opisuje lásky, túžby zamilovaného muža a navyše nádherné vyznania.

Skladám týmto poctu jeho tvorbe, jeho myšlienkam a nezabudnuteľným veršom, ktoré mi aj po siedmich rokoch stále pripomenú, že existoval kedysi básnik, ktorý nemusí byť uznávaný ako náš najväčší, ale napriek tomu v jeho tvorbe cítim neuveriteľne veľa citu a ku všetkému, nádherného.

KLÁRA JARUNKOVÁ (1922 - 2005)

Tvorba tejto nadanej autorky ku mne zablúdila už keď som bol malý chlapec. Vtedy som veľmi obľuboval jej nezabudnuteľný HRDINSKÝ ZÁPISNIK. Ale nielen vďaka tomuto dielu (o ktorom musím povedať, že bola neskutočná sranda) si získala moju priazeň. Jarunková zostala potom u mňa dlhšiu dobu iba v spomienkach na detské časy. Aké bolo však prekvapenie, keď som zistil, že písala aj prekrásne romány pre teenagerov (JEDINÁ, BRAT MLČANLIVÉHO VLKA), ktoré opisujú skutočne presne srdce mladého chalana a určite verím, že aj dievčaťa (inak by sa JEDINÁ asi tak vysoko nezapísala). Ale to stále nie je všetko. Najviac ma na nej zaujala jej tvorba pre dospelých. Myslím, že jej diela ako boli: NÍZKA OBLAČNOSŤ, STRETNUTIE S NEZVESTNÝM alebo ČIERNY SLNOVRAT si zasluhujú obrovské uznanie.

NÍZKA OBLAČNOSŤ (1993) - Bol posledným románom z pera tejto autorky. Opisuje život rozvedených rodičov, a ako to vplýva na ich deti. Každý sa búri svojim spôsobom

ČIERNY SLNOVRAT (1979) - Veľmi krutý príbeh z obdobia SNP, kde môžeme prežívať pocity obyčajnej rodiny. Matky a jej troch dcér pričom každá je iná.

STRETNUTIE S NEZVESTNÝM (1977) - jedno z najkrajších diel, aké som mal kedy v rukách, ktoré opisuje priateľstvo doktora s mladým americkým študentom závislým na drogách. Ušiel od rodiny do Nepálu a tam začal žiť. Dodnes si najviac vybavujem jednu z posledných viet v diele. V tej časti musel pán doktor odovzdať svoju dýku, ktorú mu jeho priateľ kúpil, nakoľko do lietadla si ju brať nemohol. On však odpovedal - "To nie je zbraň. Je to dar."

Rovnako ako Jánovi Kostrovi skladám aj pani Jarunkovej obrovskú poctu za jej tvorbu. Získala si ňou navždy moje srdce a aj po rokoch sa k nej môžem kedykoľvek vrátiť a vždy v nej vidím to krásne, čo aj vtedy.

PETER HOLKA (1950)

Jediný ešte žijúci autor z tých, ktorých chcem v tomto blogu spomenúť. Jeho literárna tvorba má korene v roku 1983, keď vydal svoju krásnu novelu ÚSTIE RIEČOK. Hlavné postavy Ivana a Viery vedia vždy vytvoriť krásny dojem z príbehu. Na rovnako vysokej úrovni ešte hodnotím diela:

NEHA (1995) - Príbeh, ktorý autor venoval svojej zosnulej dcére (podľa informácií, ktoré mám jej chýbal mesiac a jedenásť dní, aby sa dožila osemnásť rokov) opisuje nádherné spomienky muža na svoju zosnulú ženu. Cíti sa sám, opustený a všetko mu pripadá strašne smutné.

SEN O SNE (1998) - Tri roky po tomto príbehu autor vydáva toto maličké dielko, ktoré opisuje určité autorové spomienky prostredníctvom snových videní, rovnako je v nich jeho trápenie (SVADOBNÝ SEN), bolesť (OKRÚHLY SEN) ale aj láska (KOKOSOVÝ SEN). Podotýkam ešte aj, že veľmi krásne napísané.

SMRŤ, NA KTORÚ SA ČAKALO (2000) - Toto dielo na mne zanechalo neuveriteľne hlboké stopy. Je to príbeh spomienok otca na svoju milovanú dcéru (spomínaná už pri knižke NEHA). Tentokrát sú ale omnoho viac kruté. Opisuje jej nešťastnú lásku, kde si začala s veľmi nesprávnym chlapom, ktorý jej potom ubližoval viac než, ktokoľvek a čokoľvek na svete.

BIELE NOCI, ČIERNE DNI (2005) - Posledné dielo, ktoré chcem od tohto autora vyzdvihnúť. Sú to dva príbehy prelínané medzi sebou. Opisuje jeho skúsenosť a krásnu lásku v Leningrade z roku 1968 a súčasnosť. Tieto deje sa navzájom prelínajú a pri čítaní dávajú nádherný dojem. UPOZORNENIE - Ak nemáte zmysel pre romantiku, radšej nečítajte, lebo tej pravej kráse diela nepochopíte.

Skladám týmto poctu autorovi Petrovi Holkovi, ktorý verím obohatí ešte našu knižnicu o krásne diela, ktoré sa budú výborne čítať.

IVAN BUKOVČAN (1921 - 1975)

Tento dramatik zomrel relatívne mladý, no napriek tomu nám zanechal veľa zo seba. To, čím ma najviac upútal bolo jeho večné hľadanie skutočného ľudského ja a uvedomovanie si, že najhorší čin je - ak zaprieme v sebe človeka. Diela, ktoré chcem spomenúť sú dve (obe s rovnakou tematikou)

KÝM KOHÚT NEZASPIEVA (1969) - Dielo, v ktorom autor poukazuje na myšlienku, ktorú som spomenul v úvode. Opisuje 10 ľudí, ktorí sú odsúdení na smrť. V jednom momente však dostanú šancu a dostanú možnosť, že len jeden z nich zomrie. V tomto momente sa niektorí z nich snažia zachrániť a nemyslia vôbec na nikoho iného len na seba. Vzťahy ostanú až tak napäté, že sa medzi nimi stane vražda. Autor skutočne poukazuje na to, že človek zaprel v sebe svoju ľudskosť a tým seba sám.

PŠTROSÍ VEČIEROK (1967) - Dráma s podobnou tematikou, len z iného prostredia. Tu zapreli študenti svojho profesora, ktorého v 50-tych rokoch odsúdili na smrť lebo si povedali jedno moto, ktoré znie - Čo ťa nepáli, nehas.

Za jeho tvorbu mu skladám vysokú poklonu, lebo dokázal výborne vo svojich hrách poukázať na ľudské ja, ktoré upadalo.

VLADIMÍR REISEL (1919 - 2007)

Posledným autorom, ktorého chcem spomenúť je Vladimír Reisel, ktorý svojou nadrealistickou poéziou veľmi ovplyvnil naše básne. Sú veľmi citovo založené a je v nich cítiť skutočné ľudské pocity. Sú zväčša smutné, no rovnako môžeme nájsť aj krásne momenty.

Diela od neho spomínať nejdem, pretože si myslím, že môžete siahnuť po ktoromkoľvek diele, nájdete v ňom aspoň niečo, čo na vás zapôsobí. Prinajmenšom ako na mňa.

To sú všetci autori, ktorí majú napevno v mojom srdci za svoju literatúru veľké miesto. Páni a dáma - skladám vám obrovskú poctu.

 Recenzia

0 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu