Endre-silentname
21. 12.decembra 2009 14:55
Poďakovanie všetkým, ktorí to so mnou prežili, potiahli to a sú stále tu
Aikaa
Ja viem, že táto holka má aj svoje reálne meno, ale nikdy jej nedokážem inak povedať ako Ajka. Pre mňa je to proste Ajka a nie Aďa. Je to Ajka. Píše nádherné básne, ktoré dokážu slzy vtlačiť do oka a viem, že všetko čo v nich píše odráža jej vnútro. Jej city, jej slabosti, jej bolesti. Jedna nemenovaná birdzáčka mi napísala, že už sa od všetkých citov odosobnila a možno to má svoje plusy pre život. Človek vtedy oveľa menej trpí. Obzvlášť v dnešnej dobe. Ajka je ale úplne iná. Ona si veľmi pripúšťa svoje city, svoje trápenia a viaže sa k nim. Vyjadruje to všetko cez svoju nádhernú poéziu (viď blogy) a necháva si to vo svojom vnútri. Napriek tomu je to ale osoba, ktorá miluje, ktorá cíti, ktorá chápe, ktorá podrží, ktorá si váži, ktorá odpúšťa, ktorá na nič pekné nezabúda. Keď sa raz stanete jej priateľom a dostanete v jej smutnom srdci miestečko v rámiku, je to navždy. A je to rovnako krásny pocit.
Owad
Priateľstvo, ktoré si už ani nepamätám vlastne ako začalo. Sa mi trošku marí, že Zuzka raz napísala koment na nejaký môj blog a začali sme komunikovať. Väčšinou to boli TS-ky, kde sme si robili srandu. Ja z nej, ona zo mňa. Ale nikdy nie neslušne, alebo bez úrovne. Napriek tomu, že je to veľmi usmievavá holka a tiež ju (ako aj pár ďalších birdzáčok) volávam Smajlík, ale radšej ju volávam Sestrička. Lebo napriek tomu, že sa s ňou viem zasmiať, tak rovnako sa viem oprieť aj o jej rameno. Náš vzťah z kecania prešiel do priateľstva a neskôr dokonca do súrodeneckého priateľstva. Ja ju neberiem inak ako moju sestru, ktorú som nikdy nevidel. Ktorej môžem povedať čo ma trápi, a ona ma vypočuje a dvihne mi náladu. A hoci sa ona často vidí úplne inak, môj uhol pohľadu veľmi dobre pozná a "Zatiaľ som ho nezmenil segruš." Dva roky je to už myslím, čo si píšeme a myslím si, že stojí za to si písať aj naďalej a možno sa v budúcnosti aj stretnúť a konečne sa objať a zájsť na súrodeneckú kávičku alebo čajík.
Rijanqa
No a posledná, ale napriek tomu hádam aj jedna z najlepších kamarátiek, ktoré mám je práve Maťka "Rijka". Ona ma veľmi dobre pozná. Vie, čo cítim a ja to viem takisto o nej. Jej minulosť sa spája s často smutnými spomienkami a ona potrebovala človeka, ktorý tu bude vždy pri nej. Nie na päť minút, nie na hodinku, nie na deň, ale stále. Je to už možno 2 a pol roka ale stále viem, že to, že som jej zveril celý svoj život nebolo zlé rozhodnutie. Ona takisto zverila veľkú časť svojej duše mne a urobila to rada. Vie mi urobiť radosť, keď je treba, vie ma pobaviť, vie ma vypočuť. To častokrát niekedy aj u ľudí, ktorých poznáme osobne postrádame. Ako je možné, že niekedy dokáže pre vás viac znamenať osoba, ktorú ste nikdy nevideli ako človek, s ktorým ste prežili 6 rokov? Prečo vás dokáže lepšie počúvať? Prečo z nich cítite častokrát viac ako z ľudí, ktorí tu vždy boli? Maťka bola osoba, ktorej som dal strašne veľa a takisto ona mne. A hoci to všetko začalo tak nevinne, vykryštalizovalo sa z toho jedno z najkrajších priateľstiev a ja som za to vďačný.
Čo poviem na záver? Pozrite si všetkých svojich uložených priateľov a zamyslite sa nad tým, čo pre vás znamenajú? Sú to len kamaráti na pokec, alebo sú to takí, akí môžu byť na celý život? Dokázali by ste s nimi písať dlhšie ako rok? Alebo aj 5 rokov? Myslíte si, že by tu boli vždy ako sú teraz? Ak áno, tak ste šťastný človek ako ja, lebo viem, že tieto tri dievčatá obohatili môj život navždy. A viem, že by ma veľmi zabolelo, keby som ktorúkoľvek z nich stratil. Lebo sú pre mňa ako moja rodina. A mám ich všetky veľmi rád.
Koniec blogu
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
3
5
.. co viacmozem ako dakujem.. .. krasne si napisal .. heh .. je zvlastne citat o sebe..
Napíš svoj komentár
vždy sú medzi nimi super ľudia, ktorí môžu byť priatelia na celý život, ale aj ľudia na pár TS-iek (RP-čiek, ICQ správ, čohokoľvek, lebo to platí všade).
Rovnako v reálnom živote niektorí spolužiaci môžu byť priatelia navždy a niektorí, po skončení školy, zmiznú z tvojho života navždy (a možno aj skôr ako po skončení školy
Nezáleží na tom, odkiaľ máš priateľov, či z netu, alebo školy, alebo z práce, ale na tom akí ti ľudia sú...