Neviem koľko ľudí z vás túto poviedku pozná, no ak náhodou nie, tak by som sčasti mohol načrieť do deja a povedať o čo ide. Sú to spomienky mladého muža ako sa hrávali so svojou sestrou, že skákali zo starého rebríka z výšky asi 20-tich metrov do kobky sena, ktorá bola pár metrov od neho. Jedného dňa ale starý spráchnivený rebrík nevydržal váhu jeho sestry (hoci bola ľahšia ako hlavný hrdina) a rozpadol sa. Ostala len posledná priečka, ktorej sa držala a jej brat čo najskôr preniesol seno priamo pod rebrík, aby si neublížila. Nestíhal to ale urobiť rýchlo. Nakoniec dopadla do oveľa menšej kobky sena, no skončila len zo zlomeným členkom. Ako ale utekali roky, prišli mnohé povinnosti a hlavný hrdina uprednostňoval pred sestrou svoju kariéru. Odmietal jej pozvania hoci ho potrebovala a nakoniec sa dozvieme obsah listu, ktorý od nej obdržal -
Milý Larry - možno by bývalo pre mňa lepšie, keby sa tá posledná priečka rebríka stihla zlomiť skôr ako si tam stihol navoziť to seno. Tvoja Kitty
Larry ale dostal list o niečo neskôr, nakoľko sa stále sťahoval a svojej sestre sa neunúval ani dať novú adresu. Takže sa dozvieme, že skočila hlavou dolu z najvyššieho mrakodrapu a zabila sa. Ale akoby vždy verila, že dolu bude to seno. Čakala, že jej brat jej ho tam opäť nanosí a bude tam pre ňu. Lenže on tam nebol, lebo mu bola prednejšia kariéra.
V súvislosti s týmto príbehom sa pozerám na život. Zamyslime sa. Koľkokrát ste už kamarátovi povedali - "Nemám čas, musím sa pripravovať na skúšku. Nabudúce." a keď sa vás opäť opýtal tak ste znovu odpovedali - "Nabudúce, teraz to nejde."
Koľkokrát sme všetci uprednostnili veci, ktoré sú zbytočné pred vecami, ktoré skutočne niečo znamenajú? Koľko z nás by nechalo tú malú Kitty visieť na poslednej priečke kým by sa nezlomila a nepriniesol by tam seno, lebo nemal na to čas?
Prečo mnohí ľudia veria, že to seno tam stále dole je? Prečo veríme ľuďom, ktorí nakoniec na nás zabudnú, lebo prednejšie je im to, čo bude pre nich dobré, než to čo bude dobré pre iných?
Možno by niekedy bolo naozaj pre mnohých z nás lepšie, keby sa tá posledná priečka rebríka zlomila skôr. A pravda je bohužiaľ taká, že často sa zlomí skôr. Lebo keď sa iba láme, tak sa slepo prizeráme a neuvedomujeme si nebezpečenstvo. Ako Larry, tak sa aj mnohí z nás spamätajú príliš neskoro. A nakoniec prídeme o niečo, čo má oveľa väčšiu hodnotu, než je kvalitné vzdelanie, práca alebo postavenie a peniaze. Sú to ľudské duše, ktoré potrebujú našu pomoc. A my im ju v dôležitej chvíli odoprieme. Lebo máme niečo dôležitejšie.
Blog
Komentuj
10 komentov k blogu
1
lola8
16. 1.januára 2010 18:13
ano, nastastie, v mojom okoli su ludia, ktori mi to seno donesu
2
život je krutý a človek sa musí spoliehať sám na seba a to seno brať ako bonus od života, nesmie očakávať, že mu to seno niekto donesie, iba tak prežije.
Koľkokrát sme všetci uprednostnili veci, ktoré sú zbytočné pred vecami, ktoré skutočne niečo znamenajú? ...tak s týmto plne súhlasím, človek si dosť často zle vyberie
Koľkokrát sme všetci uprednostnili veci, ktoré sú zbytočné pred vecami, ktoré skutočne niečo znamenajú? ...tak s týmto plne súhlasím, človek si dosť často zle vyberie
3
ak je niekto v ulohe toho co to seno rad stale polozi pod rebrik ale pod nim samym sa ta priecka stale lame? ak mysli casto prilis na inych a nemylsi vobec na seba? tiez to nie je dobre..
musime si vediet vyberat.. pomahat inym byt tu pre nich.. suhlasim ..
al enezabudat pri tom na seba.. z textu je jasne co bolo cielom.. hl. mylsienkou. ale chcela som to doplnit tym, ze niektpori ludia su naozaj ti ktori pomahaju a pri tom uplne zabudaju an svoje stastie a svoju DUSU
musime si vediet vyberat.. pomahat inym byt tu pre nich.. suhlasim ..
al enezabudat pri tom na seba.. z textu je jasne co bolo cielom.. hl. mylsienkou. ale chcela som to doplnit tym, ze niektpori ludia su naozaj ti ktori pomahaju a pri tom uplne zabudaju an svoje stastie a svoju DUSU
4
Áno, v istom slova zmysle je to pravda, čo si napísal. Hej, sú ľudia, ktorí radšej povedia, že nemajú čas. Ale to preto, lebo tým ľuďom na iných nezáleží, alebo nezáleží im priamo na tej jednej osobe, ktorá ich chcela o niečo požiadať. Iným by zniesli modré z neba, ale jednej, možno viacerým osobám, ani nie. Preto sa práve priečka láme, keď si zavoláme na pomoc človeka a zistíme, že naša dôvera k tomu druhému bola na nič, a všetko, čo sme pre toho človeka urobili, oľutujeme. Ale sú tu aj tí, ktorí sa spoliehajú na nás a my na nich, ale nevidíme ich, voči tomu sme všetci slepí a nikto nevie, kto je ten pravý priateľ ani po rokoch priateľstva.... Aspoň podľa mňa.
6
uz davno som pri citani blogov nepocitil zimomriavky ktore mnou presli ked som toto cital..
inak uplny suhlas s @lucy92
a len dovetok..
"Amici, diem perdidi." vyrok cisara Tita, keď za celý deň nikomu nepomohol..
(priatelia, stratil som deň)
inak uplny suhlas s @lucy92
a len dovetok..
"Amici, diem perdidi." vyrok cisara Tita, keď za celý deň nikomu nepomohol..
(priatelia, stratil som deň)
8
prečítam si to...
mám tú jeho knihu poviedok doma
a ináč máš pravdu..život taký bol, je a bude..
mám tú jeho knihu poviedok doma
a ináč máš pravdu..život taký bol, je a bude..
9
podla mna aj ked uprednostníš učenie alebo niečo pred ozajstnym kamaratom, on to pochopi a aj ked sa nejaky čas nestretavete, stále sa k sebe vrátite...teda ja mam taku skusenosť...
10
Veľmi pekne napísané
Ale dnes je naozaj taká doba, že človek sa musí spoliehať len na seba, nie na druhých, bohužial často ani rodina nie je človeku nápomocná.
Dnes je jedoducho v popredí kariéra, peniaze, majetok.
Vzťahy, priateľstvá atd sú len v úzadí.
Ale dnes je naozaj taká doba, že človek sa musí spoliehať len na seba, nie na druhých, bohužial často ani rodina nie je človeku nápomocná.
Dnes je jedoducho v popredí kariéra, peniaze, majetok.
Vzťahy, priateľstvá atd sú len v úzadí.
Napíš svoj komentár