Prežila všetky svoje deti, dokonca aj jednu vnučku, zabila ju až smrť posledného syna - Mária Zajacová (1918 - 2002)

Mária Zajacová (1918 Veľké Hoste - 2002 Ilava)

Myslím, že výstižnejší názov dať nemôžem... lebo prababka Zajacová mala v tomto smere veľmi ťažký život. Prežila skutočne všetky svoje deti (okrem toho posledného, ale pokiaľ viem, umrel asi 2 dni po nej). Niektoré zomreli ešte ako malé, no aj tie, ktoré sa dožili vyššieho veku zomreli a v niektorých prípadoch aj veľmi mladé. Ako aj babka Milka (1946 - 1980), ktorú som nikdy nemal tú česť poznať.

Babka Zajacová žila v dedinke v dedinke Veľké Hoste (myslím, že tí, ktorí sú z okresu Bánovce nad Bebravou vedia, kde to leží) a pamätám si, že sme k nej chodili pravidelne na návštevu. Moja mama (1967) sa tam vždy cítila ako ešte dieťa, lebo žila predsa jej vlastná babka. Pamätám si na ňu ako vždy čulú, schopnú babku, ktorá vo svojom veku by dokázala ešte aj utiahnuť slona. Práca aj život ju bavili, žila šťastne, len jediným jej trápením bolo, že všetky jej deti zomreli skôr ako ona. Dokonca aj jedno zo svojich vnúčat - Ľubica Kilíková (1966 - 2000) A ona sa na to len bezmocne ako mama a babka pozerala. Posledný jej syn myslím dostal nejaký záchvat. a ona to nezvládla. Dostala silnú mozgový príhodu a skončila takisto ako aj jej syn v nemocnici.

Lekári v Ilave tomu nedávali veľké nádeje a jej srdce pomaly začalo slabnúť. Tá silná vyrovnaná osoba, bola zrazu v ohrození života a viem, že celý koniec roku 2001 sme prežili so strachom, či tu ešte s nami bude alebo nie. Ale nádeje boli slabé a nepreberala sa. Pomaly jej začali odchádzať životne dôležité orgány až nakoniec myslím začiatkom januára 2002 od nás odišla vo veku 83 rokov. Jej syn zomrel 2 dni po nej.

Jedno si tu ale musím napísať - prežila život naplno a dávala šťastie tým, ktorí ho potrebovali. Bola priateľská, vždy mala pre nás nejakú tú drobnosť a nepamätám si ani minútku, že by sa na nás hnevala. Preto mi aj chýbajú časy s babkou Zajacovou vo Veľkých Hostiach. Je to už teraz niečo celkom iné. Zvlášť, keď chalupu po nej dostala nejaká jej vzdialená rodina a nechcú, aby sme tam chodievali. Je to smutné, ale čo už? Babka každopádne prežila svoj život naplno, len nezniesla ten pocit, že deti umrú skôr ako matka. Inak si myslím, že by tu s nami ešte nejaký ten čas určite bola.

To bola posledná osoba, ktorá v mojom živote chýba... takže uzavieram spomienky na tých, ktorí tu už medzi nami nie sú a spomínajme na nich len v dobrom.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu