Pipina sa narodila roku 1997 (podľa toho čo viem) a do roku 2002 pobývala v rodine sestrinej vychovávateľky. Tá ju potom venovala nám, aby náš Miško (2000) (to jest druhá andulka) nebol v klietke tak sám. Tak sa dostala do našej rodiny a prežila aj sťahovanie roku 2004.
Nabláznili sme sa, keď sme ju hľadali a snažili sa ju po lete nahnať do klietky. Rovnako vedela škriekať, keď sa bála tmy, alebo stiesnených priestorov a užili sme si s ňou skutočne kopec srandy.
Niekedy v máji 2008 začala nečakane chorľavieť a na tele sa jej zjavili dva obrovské výstupky ako vajíčka (bohužiaľ nádory) a odvtedy bola výrazne apatická, smutná a neskôr už dokonca ani lietať nevládadala poriadne
O tom sme sa presvedčili po jej skoro tragickom páde za chladničku v septembri 2008. Už sme vedeli, že je s ňou zle, ale verili sme, že sa z toho ešte dostane.
V decembri 2008 sme ju odviedli k veterinárovi, aby sa na ňu pozrel a skutočne mala v tele obrovské množstvo škodlivých látok, ktoré dostal z jej tela von. Predpísal jej nejaké antibiotiká a dúfali sme, že prežije s nami ešte nejaký ten čas.
Užili sme si s ňou ešte krásneho Silvestra. Zrejme sa sama chcela dožiť roku 2009, lebo chvályhodne ešte žila a pobehovala v klietke. 1. 1. 2009 o jednej hodine však náhle spadla z bidielka mŕtva.
Nech je jej zvieracia duša niekde voľnejšia a rozhodne musím priznať, že mi bude chýbať. Vedela síce škriekať a byť odporná a rovnako robiť bordel, ale mal som ju, tak ako všetci ostatní, rád.
Vyznanie
Komentuj
3 komenty k blogu
1
marttina
2. 1.januára 2009 12:05
je mi to luto
Napíš svoj komentár