Endre-silentname
18. 1.januára 2010 10:25
Stále som sa so sebou rozprával, a želám si, aby som sa poznal viac
Ja osobne sa s touto vetou veľmi stotožňujem. Občas mám pocit, že sám seba ešte poriadne nepoznám. Zatiaľ som mal tú česť len veľmi krátko ochutnať plody, ktoré mi život ponúka a občas sa strácam vo svojich vlastných myšlienkach. Alebo mám pocit, že sa vo mne začala formovať celkom nová osobnosť.
Už nie som ten chlapec, ktorý chodieval na strednú školu a videl život určitým smerom. Začínam mať pocit, že za rok, ktorý stihol utiecť rýchlejšie než rýchlo som možno v sebe objavil niekoho iného. Akoby sa moja osobnosť delila na dvoch rôznych ľudí
1. človek, ktorý všetko každému odkýva, všetko splní a vždy sa snaží, no potom je mu za to vynadané, je vždy ten najhorší a nedočká sa ani trošku úcty
2. človek, ktorý pošle kohokoľvek niekam, keď si to zaslúži a nenechá nikoho, aby z neho robil idiota a vie sa pekne rozčúliť.
Rebelujem poslednou dobou aj proti rodičom (obzvlášť proti svojej mame, lebo niektoré jej rozhodnutia mi začínajú vadiť. Takisto potom na ňu zvýšim hlas a ona sa na to urazí, lebo som čosi povedal. Furt mi vyčíta, že ja jej hovorím, že som jej niečo povedal (a povedal) ale ona povie, že nič také som nehovoril. A furt má pocit, že na nič iba svoje pohodlie nemyslím.
Pred rokom by som sa stiahol a bol ticho, lenže akosi mám pocit, že začínam viac bojovať. Kto vlastne som? Človek 1? Človek 2? Niekto medzi? Akoby sa začala celkom nová etapa môjho života a ja už nechcem byť stále len ticho a nepoviem čo sa mi nepáči. Stále si v mysli všetko predstavujem a hovorím si, čo vlastne bude treba spraviť...
A z toho plynie úvodná hypotéza - Stále som sa so sebou rozprával, a želám si, aby som sa poznal viac
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
a zrejme prídeš na to, že ani náhodou to nie je o boji dvoch osôb (ten tvoj podradný a ten odvážnejší), ale o hľadaní súladu medzi miliónmi tvárí, ktoré sa v tebe skrývajú
a inak si aj celkom rád, že sa stále spoznávaš, nie?
veď aká by to bola nuda, keby bol človek stále rovnaký a poznal sa dokonale.