Oni nás vždy majú radi
Tajomstvá neprezrádzajú
Nikdy nie sme pre nich starí
Verili im malé deti
Veria im aj dospelí
Bolí keď sa jeden stratí
Trhaním ho zabili
Roztrhanie plyšiačika
Berieme tak ako vraždu
Jeho smrť je tiež tak ťažká
Padám s ním tam do hrobu
Objímme my týchto svojich
Jemných, nemých priateľov
To teplo od nich rany hojí
A padáme tak aj do snov
V posteli ich objímame
S nimi sme vždy v bezpečí
S nimi v srdci nezomrieme
Sú to naši najdrahší.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
fialka89
1. 3.marca 2010 19:05
pekné až som dostala chut pritulit sa k mojmu macovi čo vždy končí na zemi......to sa aj rýmovalo
2
nazov ma prinutil pomysliet hned na mojho Richarda (macka) ktoreho pouzivam ako vankus a mojkatko
Napíš svoj komentár