Letí celým svetom
Potom padne do prachu
No zas sa vznesie, viem to
Videl som ja túto krásu
Už veľmi veľa ráz
Pierko zrovnám svojmu vlasu
A vtom počujem hlas
"Len sa pokús vyletieť
Na tú nočnú oblohu
Pomôžem ti odletieť
Keď uvidím len snahu"
Vystieram ja ruky
Skáčem hneď do prázdna
V mojich ušiach znejú zvuky
Včerajšieho rána
Unášam sa vo vetre
Letím na oblohe
Vzduch mi oči pretre
Nemám ja kŕč v nohe
Zrazu ale padám
Do veľkej vrstvy piesku
Záchytný bod hľadám
Už v tú chvíľu krátku
Neviem tomu zabrániť
Dopadám už na zem
Nechcem bolesť ucítiť
Je to živý sen
Prišiel pád, no bolesť nijaká
Prežil som ho, už to viem
Lietať ma už viac neláka
Viem ja, čo už iba smiem
Už nie sme deti nevinné
Čo vedia lietať na oblohe
Na svet máme oči iné
No v spomienkach vždy ostávame
Avšak keď ťa teraz vidím
Hovorím ti - "Poďme lietať
Za ruku ťa hneď chytím
A skúšame sa vznášať
S tebou mi to ale ide
Budíš vo mne staré dieťa
Netrápi ma čo už bude
Sme ja a ty a táto chvíľa
(pôvodná verzia tejto básne je uverejnená ešte stále tu - » emogirl-rony.blog.cz/0701/x-basnicky... a dokonca som ju predtým tak aj uverejnil... teraz som to najprv urobil znovu, no keď som si to poriadnejšie pozrel, tak už som pochopil, prečo som ju pri triedení blogov nakoniec zmazal. Chcelo to niečím upraviť a myslím si, že takto má báseň oveľa krajšiu myšlienku a za druhé aj tie myšlienky neznejú tak nasilu napasované. Už som s ňou spokojný... takže by som nepovedal, že je to teraz Vo Vetre II ... ale skôr Vo Vetre 2010.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
hlavne ta posledna strofa