Keď Endre odchádzal spolu s Petronellkou z kasína, držal ju za ruku a potom sa s ňou vrátil k ich stolu. Následne jej povedal: "Som rád, že som sa s tebou mohol spoznať. Si super dievča a aj super sudkyňa."
"Ďakujem. Aj ty si super chalan a cítila som sa s tebou výborne."
Všetko klapalo a následne Endre, konečne predniesol svoju prosbu: "Petronelli. Niečo budem ale od teba potrebovať. Momentálne ma čaká súdny spor s Lolou8 ohľadom toho, že som ju nenazval Vaše Veličenstvo. Zariadiš, aby som ten proces vyhral a nemusel sa jej ospravedlňovať zase? Moc by som to od teba potreboval. A určite sa budeme stretávať zase."
Petronellka sa zamyslela, a v očiach sa jej zračil oheň vášne a zároveň úsmev. Konečne povedala: "Urobím to pre teba. Ale urobíš aj ty niečo pre mňa." A následne ho zľahučka pobozkala a šepla mu do ucha: "Rozvedieš sa. A urobím to ja osobne. Ty a tá tvoja manželka sa k sebe nehodíte. So mnou by ti bolo lepšie."
To už v plánoch Endreho ale nebolo. Sakra. Nejako moc ju na seba namotal. Teraz ho nebude chcieť pustiť. Neostávalo mu nič iné len prijať jej podmienky. Ale nevedel si vôbec predstaviť čo bude ďalej.

Michellka sa akurát starala o riady v kuchyni, keď prišiel za ňou jej nepolepšiteľný syn Pawlo a potiahol ju za rukáv. "Mami, pozri čo som pre teba spravil. Opravil som ti svetlá v obývačke. Len teraz svietia načierno."
"ČO?!!!" skríkla Michellka a okamžite vbehla do obývačky a uvidela všetky žiarovky svietiť čiernym svetlom, akoby boli v sídle nejakého diabla. Prevrátila oči a skríkla: "OKAMŽITE ale OKAMŽITE to bude v pôvodnom stave, lebo sa nepoznám. A hneď!" Pawlovi neostávalo nič iné len poslúchnuť maminku. Nemal rád, keď bola takáto nahnevaná. Michellka medzitým očakávala Endreho návštevu. Bola stále sama a Endreho príchod jej zlepšil časy v meste. Už si myslela, že svojho milenca nikdy neuvidí. No dočkala sa. "Odrazu sa ozvalo to známe klopanie na dvere a keď otvorila, použil na ňu Wewovskú techniku žmurkania. A Michellka povedala: "Máš ešte čo trénovať, ale pripadá mi to, ako žmurkanie Wewa. Kde si k tomu prišiel?"
"Naučil ma to, ale ešte to moc neviem. To nevadí. Aj tak sa dnes teším na teba. Veľmi mi chýbalo byť s tebou tak blízko."
"Aj mne. Konečne len ty a ja a nikto nás nebude rušiť."
"Presne tak." a odrazu sa Endre po Michellke vrhol a začal ju bozkávať. Pomaly spolu prešli až hore k dverám spálne a zavreli za sebou. Pawlo ale nevyrástol zo svojich netaktných spôsobov a znovu si to zamieril ku kľúčovej dierke všetko pozorovať. Nakoniec bolo sa na čo dívať.

(záverečné upozornenie - Žiadna z postáv v tomto príbehu a jej konanie sa v ŽIADNOM prípade nezhoduje s realitou. Všetko je len čistá a nezmyselná fikcia. Takže nikto nehľadajte v príbehu skutočný a hlbší zmysel, alebo skutočné správanie jednotlivých postáv, lebo vám z toho šibne... )

 Blog
Komentuj
 fotka
petronellka  23. 1. 2010 18:52
ja som ale pekná "sniňa"
 fotka
bunniska  23. 1. 2010 19:03
to nechapem. ale loobi sa mi to!
 fotka
michellka  24. 1. 2010 20:38
endreeeeee uz zase ??????? DDDD
 fotka
michellka  24. 1. 2010 20:39
mimochodom si hrozny maz zenu milenku a frajerku si paan DD
Napíš svoj komentár