Vyjebané slová.
Vyjebané myšlienky.
Vyjebané skutky.
Čakám stále na teba.
Čakám len na to,
že si ma všimneš.
Čakám len na tvoje ozvanie sa.
A ty to nevidíš,
nevnímaš, necítiš.
Ako veľmi ťa ľúbim.
Keby som bývala pri tebe,
videl by si ma?
Keby som bývala tam kde ty,
bavili by sme sa?
A ja stále na teba myslím.
A ja stále po tebe túžim.
A ja stále sa chcem s tebou rozprávať.
Ako keby som bola opitá,
povedala ti všetko, čo chcem ti povedať.
Prečo to nie je také ľahké?
Prečo ma ignoruješ, nevnímaš?
Musím sa ti ozývať,
musím začať prvá.
Pretože nechceš?
Pretože ti vadím?
Pretože, preto?
Keby som ťa nespoznala.
Keby sme sa tak veľmi k sebe nezblížili,
iba pár vetami.
Ktorých bolo aj milión.
Pár vetami, ktoré boli zverovacie.
A ty to stále nevidíš,
necítiš, nevnímaš.
Chcem nemožné.
Stále iba nemôžné,
čo sa uskutočniť nedá.
Prečo sa vždy musím,
musím a nechcem
zaľúbiť do nesprávneho?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár