Podľa E.V.P.( Fenomén elektronického hlasu) áno. Sú to záznamy hlasov zo záhrobia, ktoré by podľa všetkého nemali existovať. Existencia týchto nahrávok so sebou prináša veľa otázok. Niektorí si myslia, že ide o hlasy zosnulých, ktorí s nami komunikujú zo záhrobia. Neexistuje preto žiadne vedecké vysvetlenie, aj keď tento jav skúmal celý rad psychológov i vedcov, vrátane uznávaných profesorov.
Ak niekedy aspoň trochu uvažujete nad životom, nad tým, že niekto na tej druhej strane je, začne vám to naozaj vŕtať v hlave.
Tisíce ľudí na celom svete zachytilo komunikáciu s duchmi ľudí a tak sa tento fenomén čím ďalej tým viac prejavuje.
E.V.P. ponúka celú radu prístrojov, vďaka ktorým sa môžete spojiť s druhou stranou. Vždy sú však potrebné tri veci: Osoba, ktorá chce niečo vedieť, druhá osoba, ktorá chce komunikovať a nejaký technický prostriedok medzi nimi.
Keď prvýkrát počujete ten hlas, ktorý ste si nahrali, pýtate sa, čo to je a ako sa to tam dostalo. Odborníci však už urobili veľa testov a dodnes tento jav nevie nik vysvetliť. Veľa ľudí tento fenomén študovalo. Mnohí ho prirovnávajú k náhodnej a chvíľkovej deformácii šume. Priaznivci EVP to popisujú ako telekinetickú manipuláciu fyzickým záznamom. Výsledky, ktoré sa rokmi nazhromaždili, presviedčajú ľudí, že EVP je akousi komunikáciou s cudzím svetom, s nejakou cudzou inteligenciou.
AA- EVP je Americká asociácia pre Fenomén elektronického hlasu. Existuje preto, aby zoznámili verejnosť s týmto javom. Túto asociáciu založila Sarah Estepová. V roku 1975 začala vydávať občasník a behom prvých 18 rokov sa tento spolok neustále rozrastal, takže dnes má približne 300 členov v 40 štátoch a 12 alebo 13 v zahraničí. Táto organizácia sa snaží ľuďom uľaviť. Matke, ktorá prišla o svojho syna. Manželovi, ktorý stratil svoju ženu. Hneď na začiatku sa rozhodli ľuďom pomáhať, nesnažia sa byť skeptickí.
Mnoho ľudí nahralo a oznámilo krátke odkazy ako „Buď mi verná“, „Milujem Ťa“ alebo „Nezúfaj“, ktoré im nechali ich blízki.
E.V.P. je veľmi užitočná pomôcka pri liečbe žiaľu. Je to spôsobené narušením prostredia. Nie sú to paranormálne javy. Je to proste niečo, o čom sme doposiaľ nemali tušenia. Nie je to niečo desivé. Naopak, motivuje vás to k ďalšiemu výskumu. Uznávam, že to chce veľa odvahy, ale tak to má byť. Ľudia by sa toho však nemali báť. Keď niečo budú počuť, určite to bude pre nich veľa znamenať.
Táto organizácia však vie, že pokiaľ nebudú mať „skutočné dôkazy“, bežnú verejnosť to nebude nikdy zaujímať...
Ak posmrtný život existuje a my prežijeme vlastnú smrť, môžeme rozhodnúť o tom, ako v tomto smere zotrváme. Organizácia sa snaží len o to, že ich blízki žijú ďalej...

Pre tých, ktorí by to chceli vyskúšať je tu pár rád, ale predovšetkým je tu internetová stránka, na ktorej sú návody, ako nahrať signál do počítača a tiež ako používať rôzny software: www.aaevp.com
Môže to vyskúšať každý. Stačí bežný kazetový rekordér. K nemu potrebujete nejaký mikrofón. Jedna z dôležitých vecí je, že musíte zachytiť nejaký šum v pozadí. Ľudia väčšinou nechajú tiecť vodu, zapnú vetrák a rozladia rádio, aby šumelo. Váš rekordér by mal mať nejakú časomieru a tiež vstup pre sluchátka. Môžete však použiť aj digitálny IC rekordér, ktorý sa aktivuje zvukom. Nahráva len vo chvíli, keď začne niekto hovoriť. Naviac, vnútorné obvody vydávajú dostatočný zvuk k tomu, aby ste nemuseli používať umelo vytvorený hluk v pozadí. Tento digitálny rekordér môžete pripojiť k počítaču, čo vám otvorí úplne nové možnosti. Máte k dispozícií viacej nástrojov. Môžete signál zosilňovať, vyčistiť ho od šumu, vystrihnúť krátke úseky...Zaberie dosť času, kým svoj záznam zanalyzujete, a tak nahrávajte len 3-5 minút. Z istých dôvodov je tá energia najsilnejšia na začiatku nahrávania. Zapnite nahrávanie, počkajte 30 sekúnd a až potom sa opýtajte...

„Z tisícky nahraných hlasov mal len 1 z 12 výhražný charakter.“

A na záver?
Je logické, že by sme sa mali na smrť pozerať inak, napríklad ako na premenu v niečo ďalšie, čo existuje niekde inde. Život určite nekončí smrťou. Veď naša duša je niečo originálne a tá nemôže len tak zaniknúť.

„Naši blízki sú tu s nami. Neodišli do nejakej vysnenej zeme. Zostali tu...“

...venujem svojmu kamarátovi Miňovi, ktorý nešťastne zahynul 31. júla 2006...

 Blog
Komentuj
 fotka
jeseter  16. 4. 2007 22:25
zaujímavé....neviem či si to iba skopríovala alebo si to písala sama,každopádne táto téma má niečo do seba a asi to aj vyskúšam... tie veci mimo nášho chápania ma vždy fascinovali.. vďaka za tip
Napíš svoj komentár