Úplne jednoduchý bar. Ten istý bar. Úplne jednoduchá žena. Krátka minisukňa sa jej pri posadení na červenú stoličku jemne podvihla, čím odhalila krásne opálené stehná. Rozhliadla sa očami po bare. Zistiac, že okrem jej kamarátok vlniacich sa na parkete tam nik zaujímavý nie je, zapálila si dlho žmoliacu cigaretu. Popri slastnom vyfúknutí dymu podvihla ruku a jemne ju položila na operadlo stoličky, čím poodhalila zápästie. Na filtri cigarety ostal odtlačok jej červeného rúžu. Znechutene si pomyslela, že o päť minút bude musieť vstať a pobrať sa na WC aby domaľovala plné pery. No ako vstávala všimla si celkom príťažlivého muža na druhom konci miestnosti, ktorý si ju okato premeriaval. Na dva sekundy sa naňho zahľadela a potom sklopila pohľad. Nevedela, či si ju všimol a tak to hanblivo zopakovala ešte dvakrát. Prišlo jej to strašne nápadné a tak sa radšej odobrala vylepšiť svoj vzhľad. Ako sa vracala so spokojným úsmevom z toho, čo uvidela v zrkadle zastavila sa pri bare, smädno si pýtajúc nejaký drink na pitie. Opäť sa posadila na svoje miesto a všimla si, že on sa z toho svojho ešte nepohol. Ba dokonca ako zachytil jej pohľad podvihol svoj pohár na znak prípitku, ktorý by mal byť ich spoločný. Potešená záujmom sa koketne pousmiala a zdvihla svoj. Evidentne a s neskrývanou drzosťou to pochopil, že si smie prisadnúť. Nervózne sa zamrvila na stoličke. Pretože si nebola istá ako bude ten muž vyzerať z blízky, nezahalený tmou. Ako sa blížil, premerala si jeho pekne stavané telo, pohľadom spočinula na pár sekúnd medzi jeho nohami. Avšak jeho pohľad, tiež premeriavajúci si ju, spočinul na pár veľmi, veľmi dlhých chvíľ v jej výstrihu, presne medzi prsiami. Priblížil sa k nej tak, že stál presne nad ňou a hľadel jej do očí podávajúc ruku. Trošku neochotne no zároveň s radosťou vstala a podala mu svoju, dlaňou nahor. Mama ju vždy učila, že stisk má byť pevný, no pri jeho zovretí nevládala.
„Ahoj, volám sa Gabriel, “ predstavil sa a nežne roztiahol pery do úsmevu. No tie slová boli tak tlmené, že sa k nemu pritiahla, čím dala najavo, že menu nerozumela. On sa k nej priblížil ešte bližšie až mal pery pri jej líci, „Gabriel! “ povedal a znovu sa pousmial. Ten jemný dotyk v nej nevediac ako zanechal príjemný pocit a zimomriavky na chrbte.
„Ja som Viktória, “ predstavila sa i ona.
„Viktória? Pekné meno. Ako pre princeznú s ešte krajšími očami.“ Zimomriavky vystriedala červeň na lícach. Tento tón, tieto slová ju zneistili. Akoby stratila kontrolu nad celou situáciou. Nuž nechala sa viesť.
„Smiem si prisadnúť? “ spýtal sa a nečakajúc na odpoveď si sadol na stoličku vedľa nej. Ruky si prekrížil na bruchu a palce nevedomky zdvihol nahor. Ona sa opäť nervózne zahmýrila na stoličke a nevediac čo s rukami ich položila na stôl smerom k nemu.
„Dnes tá diskotéka nie je to čo to bývala.“ Povedal po chvíľke.
„Ja som tu po prvý krát.“
„A čo ťa sem priviedlo? “
„ Och. Práve som dokončila ročníkovú prácu zo sociológie. Dnes sme ju odovzdávali. Celý týždeň som skoro nespala. Ale kamarátky sa rozhodli, že idú osláviť, že to majú za sebou a vytiahli ma sem, “ dokončila pričom si oprela bradu o preložené dlane rúk a zreničky sa jej na chvíľku rozšírili, čím sa jej pohľad ešte viac rozžiaril.
„Tak to by som im mal poďakovať, “ dodal s gurážou. Na chvíľku ostalo ticho, ani jeden nevedeli kam nasmerovať rozhovor. Prišlo jej trápne a tak siahla po ďalšej cigarete z už takmer prázdnej krabičky. Vedela, že ju to upokojí. Nevedela prečo, ale stále bola z toho muža, z toho evidentne sebaistého muža nepokojná. No musela uznať, že ju priťahuje. Už- už chcela nahodiť nejakú novú tému, už- už sa chcela čosi spýtať, no v tom k nej pristúpil iný chlapík s veľkým pivným bruchom a úlisným úsmevom. Očami, v ktorých sa nedalo čítať nič dobré.
„Máte prosím zapaľovač slečna? “ riekol a ani si nevšimol, že ona už spoločnosť má. Modlila sa aby nepristúpil bližšie, aby prestal „čumieť“ na jej hruď. Neochotne mu podala zápalky a odvrátila znechutenú tvár. Zapálil si, najskôr vanilkovú cigaru, zápalky nevrátil na stôl, no strčil jej ich rovno pred tvár. Mala chuť mu streliť po ruke. Nechcela aby sa jej dotýkal. Ignorovala jeho načiahnutú ruku, až kým si on neuvedomil, že tie zápalky má jednoducho položiť a neotravovať ďalej. Ale on tú druhú časť evidentne nechápal.
„Môžem vás na niečo pozvať slečna? “ spýtal sa. V tom si všimla, že Gabriel už dlhšiu dobu sedí s rukami s prekríženými prstami za hlavou a jemne sa opiera o dlane. Nohu mal kotníkom preloženú na kolene druhej. Zareagoval.
„Ak si si nevšimol, slečna už spoločnosť má, “ povedal z ostra. Tučko sa zahľadel naňho akoby skúmal, či to myslí vážne. No ako zbadal ten nevraživý pohľad v očiach, radšej s neurčitým zamumlaním odišiel.
„Ďakujem, “ riekla a vytiahla si z kabelky mobil, aby sa uistila koľko je hodín. Kabelku položila tesne k jeho rukám opäť prekríženým na bruchu.
„Neznášam takýchto chlapíkov. Prídu si sem, úplne sami, verila by si tomu. Obšmietajú sa popri stoloch, tancujú za chrbtami báb, alebo stoja pri bare rozhliadajúc sa po možnej obeti ich následného obťažovania. Je to nechutné. A podaktorí akoby ani nevedeli ako vyzerajú. Je to otrasné koľko zúfalých mužov je v tejto miestnosti! “ povedal pohoršene a ruky zložil na stôl kde sa pohrávali so škatuľkou jej zápaliek.
„Tiež som si to všimla. Ale vieš koľko je aj takých žien? . Aj keď oni zväčša chodia po dvojiciach. Ako napríklad tamtie dve. Vidíš? “ spýtala sa ukazujúc popri jeho tvári na ženy tesne za nimi, ktoré sa o seba okato obtierali ako milenci. Ako zložila ruky začala si sťahovať a naťahovať prsteň na ukazováku.
„Ktoré? “
„Tamtie, “ zopakovala chytiac mu tvár do rúk smerujúc ju na miesto kde ony tancovali.
„Aha.. Jasne... A potom sa objavujú články o froteroch. Ani sa nedivím, “ pousmial sa, „Aha, aha... Ktože sa to k nim blíži? “ Obaja sa museli srdečne zasmiať nad tým čo videli. Tučko si našiel novú obeť. Dokonca dve. A tie sa ho evidentne nevedeli striasť.
„Je to nechutné, “ skonštatovala.
„Aj mne sa zdá. Nepôjdeme inam? “ spýtal sa, pričom si všimla, že noha mu smeruje k východu.
„Môžeme, ale kam? “
„Napríklad ku mne, “ navrhol. Nikdy takýto návrh neprijala. Nebyť toho, že on bol šarmantný a milý. Muž, akého by asi každá hľadala. Čestný, úprimný. Vnímajúci spoločnosť ako ona. Vnímajúci množstvo zúfalcov. Tak ako ona. Ale on bol iný. Určite bol. A bol tu. Stál tam pri bare. A práve ju si všimol. Chcela povedať nie, no nemohla.
„Dobre teda! “
Pri odchode stihla kamarátkam ešte oznámiť, že ide domov. No nešla tam. Šla k nemu.
Ráno....
Prebudenie v mužnej náručí bolo krásne. Raňajky pripravil dokonca sám a priniesol ich k posteli. Nevšimla si kedy vošiel do izby, pretože bola zahľadená na fotku čo stála na nočnom stolíku. On, presne taký ako ho videla včera večer i dnes ráno. Ale nebol tam sám. Úsmev s úsmevom sa striedala pekná tvár s peknou tvárou hnedovlasej ženy objímajúcej ho okolo krku.
„Kto je to? “ nemohla si odpustiť zvedavú otázku.
„Ach tá? To je moja bývala. Neviem prečo to tu ešte vlastne mám, “ povedal pričom si lenivo pošúchal oko a hneď nato sa poškriabal po krku, až mu ostali po nechtoch červené fľaky.
„A tie šaty? “ spýtala sa, pričom si prekrížila ruky na prsiach. Bola to zvláštna náhoda.
„Po tie si musí ešte prísť. Včera si po pol roku prišla po iné veci a tieto tu zabudla, keď ich po mne v zúrivosti hodila z kufra. Bol to škaredý rozchod.“ Odvetil s pokojom a poškriabal sa na nose. Ona zase priložila prsty na bradu a jemne si ju pohladila akoby ju tam šteklil vlas. Napokon ho objala a spýtala sa: „Zavoláš mi? Musím už ísť.“
„Áno, “ povedal priložiac svoje pery na jej. O pár hodín došla domov jeho manželka. A on už nikdy nezavolal.
Skutočný príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
karla28
14. 4.apríla 2009 11:48
wow taky zaver by ma nikdy nenapadol je to uzasne
Napíš svoj komentár