Skľúčená boľavá bez cudu
Klopí sa nad zmeravenú ruku osudu
Sama bez nádeje na slobodu
Žije opäť tým okamihom,
ktorý zabudnutým sa mal stať
žije a to je jej trýzniteľom
v mysli všetko znovu preberať
Vidí dážď lemujúci stromy kry
Vidí svoju slzu padajúcu do tmy
Vidí ako na zem bezducho padá
Vidí všetko čo mala kedysi rada
V mysli ako nemý film všetko sa opäť prehráva
Opäť uzrie tvár, čo ju neraz zmieta, zvrháva
Z nôh uberá silu z duše pokoj tichý
Tá tvár zná už všetky jej hriechy
Prosí o to aby jej nikdy nebol ublížil
Aby nikdy už sa k nej nebol priblížil
Aby nikdy pocit nepadnutej rannej rosy
Aby nikdy už v tej svojej známej ľútosti
Aby nikdy....
Aby nikdy...
Aby nikdy už nevidela Jeho
Aby nikdy už nežila pre Neho
Aby svet ideálov sťa domček z karát padol
Aby ona už nikdy, už nikdy nepadala nadol......
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
ritchie
16. 10.októbra 2009 16:17
depresie... neni lepšieho spôsobu ako ich vypustiť do textov
Napíš svoj komentár