Už nič nebude ako predtým... Rany, ktoré dostaneš Ťa zmenia. Sklamania, bolesť, zranenia.. Čo stalo sa, nezmeníš, musíš ďalej žiť... So slzami v očiach kráčaš, každý krok sprevádza spomienka. Tvoj svet je len minulosť, prítomnosť len nutnosť... Už nemáš chuť žiť.... Presne viem ako sa cítiš. Trvalo mi to dlho pochopiť... Vlastne, každý príbeh je ten istý, s pár výnimkami tých bezcitných... Ó ako im závidím! Potom príde otázka: Na čo vôbec jestvuje láska? A odpoveďou je len bolesť čo skrývaš, a tváriš sa, že cítiš to inak..... Aj ja hrám masky... A nechápem, aký to má vôbec význam.... Byť niekym kým nie som a sa skrývať..... Blog 6 0 0 0 0 Komentuj