tanec - ten mi pomáha,
nočných môr sa zbaviť
i keď je to námaha.
Vošla som len do sály,
horúco to vrelo,
mnohí v ten deň nespali,
baviť sa nám chcelo.
Odrazu ma zastavila,
kamarátka známa,
neznámych mi predstavila,
hlavne toho chlapca.
Keď mi pozrel do očí,
cítila som niečo,
i keď pohľad otočil,
dnes už tuším prečo...
Mal iba strach, no túžil,
tancovať však so mnou šiel,
každý z nás si tanec užil,
do hodiny však náhle odišiel.
Pred tým ešte povedal: Ozvem sa ti!,
veľmi som tomu neverila...
Objavil sa, zas sa stratí,
slzy - tie som neprebila.
No keď ráno prídem domov,
ostala som zaskočená.
V duchu ostal stále so mnou,
bolesť v srdci ukončená.
Písali sme veľmi veľa,
hádali sa, ľúbili,
veľmi som však s ním byť chcela,
mnohé sme si sľúbili.
Bola som tak veľmi šťastná,
ďakovala Vianociam,
tá hodinka s ním tak krásna,
budila ma po nociach.
Prvé rande, prvá ruža,
šťastie v srdci hrialo ma,
mám ja chlapca, mám ja muža,
čo som chcela - stalo sa.
I keď neskôr nebol únik
pred úkrutným trápením,
postavil on chybám pomnik
a našťastie zas som s ním.
Ďakujem jemu, ďakujem i sebe,
že sme s láskou našli cestu spoločnú..
Našla som zmysel - áno, v tebe!
Navždy budem spomínať na našu pieseň vianočnú...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár