Na malú chvíľu privrel oči a vdychoval vôňu, ktorá ho v momente
obkolesila. Melissa práve vyšla z vane. Bola oblečená v ružovkastom župane, ktorý ako jediný kus látky pokrýval jej príťažlivé telo.
Strhla sa pretože nechápala situáciu. Nevedela čo sa deje a prečo je tomu tak. Marek si ju ešte nikdy predtým k sebe neprivinul. Zachvela sa no nepovedala ani slovo. Nemo čakala.
On bol však pokojný. Zľahka jej prešiel rukou po tvári a odhrnul jej vlasy, ktoré jej zakrývali menšiu časť tváre. Pozrel jej priamo do očí.
Cítil niečo zvláštne a vedel, že to cíti i ona. Chvíľu len tak hľadel do jej orieškovo-hnedých očičiek no v tom sa zháčil. Zľakol sa pretože nečakane zazvonil mobil. Jeho mobil, ktorý mal vo vrecku. Zbrklá melódia narušila pokojný priebeh prepletania duší, ktoré mali čoskoro splynúť v jednu jedinú.
Marek pozrel na displej a zistil, že volá otec. Vedel, že to bude niečo súrne pretože otec mu takmer nikdy nevolá a keď sa tak náhodou stane, je to niečo vážne. Vždy je to nejaká záporná, negatívna či katastrofálna správa, ktorú mu takto chce oznámiť.
Rýchlo zdvihol. Hneď ako počul hlas, ktorý sa veľmi nezvyčajne chvel, pochopil, že tomu bude tak i pre tento krát.
Počúval...počúval...Melissa stále nemo stála a čakala.
Zdalo sa jej, že tento telefonát trvá celú večnosť.
Ale je to vôbec telefonát? Marek ešte stále neprehovoril ani slovo.
Zrazu si všimla ako sa skotúľala po jeho tvári slza. Slza tak veľká a tak beznádejná...plná nešťastia.
V tomto okamihu sa už Melissa nezmohla mlčať a s obavami na perách vykríkla: Čo sa stalo??!!!
Marek však neodpovedal. Zmätene zložil a pomaly vložil mobil späť do vrecka. Chvíľu len tak stál a pôsobil duchom neprítomne.
Hľadel do mizivého neznáma.... Zrazu sa zvrtol a vykročil k dverám. V zápätí sa otočil späť na Melissu a povedal:
Moja mama...ona zomrela.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár