Keď skrátka nechce kráčať s davom... keď chce mať vlastný názor na veci... keď sa chce niečím líšiť, alebo len skrátka žiť tak, aby mohol byť šťastný?
Nerobím to náročky. Nechcem byť žiadna rebelka, nerada na seba pútam pozornosť iných. Chcem si však za tým svojím stáť. Chcem sa vyjadriť a tým pádom aj ukázať, kým som a že mám na veci vlastný názor, vlastný postoj, ktorý mi nikto nemôže vziať. Aj keď by to radi urobili.
Žijeme v 21. storočí a všade počujeme, že žijeme v "slobodnom svete". Kde sa nemusíme báť ozvať. Je tomu však naozaj tak? Zažila som to nespočetne krát: Niekto niečo tvrdí a očakáva odpoveď, ktorá je pre neho prijateľná. A keď ich prekvapím nečakanou odpoveďou... väčšinou sa zháčia, alebo sa na mňa pozrú so zdvihnutým obočím a nasleduje: "Si hrozná.", prípadne neistý smiech, "To nemyslíš vážne."
Prečo by sme mali robiť len veci, ktoré sú spoločensky prijateľné? Zoberme si príklad: je všeobecne známe, že ľudia chcú mať rodinu. Ja si to však neviem predstaviť. Viem, som na takéto tvrdenia primladá, ešte neskúsená, ale... ja by som radšej dala prednosť kariére. Mne malé deti nič nehovoria. Mne sa nezdajú zlaté. Nechcela by som bývať v rodinnom dome, ale v paneláku. Nie som presvedčená o existencii Boha. Mám rada hudbu, ktorí mnohí odsudzujú len preto, že o nej ešte v živote nepoznali, lebo je to niečo iné.
A presne to je ten problém. Je to niečo "iné". Ľudia nemajú radi veci, ktoré poriadne nepoznajú, ktoré im nezapadajú do ich predstáv. O tom, akí by ostatní mali byť.
Ak niečo odsudzujem, alebo nechcem, nasleduje odpoveď: "Ale to predsa musíš." prípadne, "Ale to by sa predsa nemalo." A prečo by som musela? Prečo by som nesmela? Preboha, komu JA zodpovedám?
Ako vidíte, jedná sa o úplné maličkosti, no keď sa po čase nahromadia a ja sa už bojím ozvať, je to vážne nepríjemné.
Viem, že tieto myšlienky nie sú ničím svetoborným, zrejme sa tu niet nad čím veľmi zamyslieť, sú to len výlevy ešte nie úplne dospelého dievčaťa. No mňa to nesmierne trápi už dlhšiu dobu. Práve kvôli týmto veciam sa totiž nemôžem ľuďom viac otvoriť. Kvôli týmto skutočnostiam často musím skrývať svoje skutočné ja. A občas je to už vážne na nevydržanie.
Možno je chyba vo mne, to nepopieram. Možno sa len ja nad všetkým príliš zamýšľam. Ale skrátka taká som. A nechcem sa meniť. Tak prečo je to až také neakceptovateľné?!
Úvaha
Komentuj
8 komentov k blogu
1
georg21
29. 10.októbra 2013 23:15
Preto treba stavať mosty, spoznávať sa, vedieť niektoré veci vysvetliť prečo to tak vnímaš, budovať dôveru, byť pokorne otvorený pre iné. Iste nie všetko sa dá vysvetliť, a musí sa podložiť argumentami ako napr. viera v Boha. :letim:
2
Žiaden strach, časom Ťa opantá opačná mánia a pochopíš, že nie si tak iná, ako si myslíš teraz. Lebo všetci sú iní, takže je to vlastne normálne. Či? Ale možno nie. Možno nepovolíš zo svojich zásad a možno sú naozaj prudko originálne. Možno nájdeš aj ľudí, čo to pochopia a nevezmú Ti Tvoju identitu a budeš šťastná.
3
len si to zachovaj. je to dobre. ale samozrejme, nezabudaj, ze vsetko musis vediet aj argumentovat, ze preco to je tak.
a podla mna si len natrafila na hlupych ludi.
a podla mna si len natrafila na hlupych ludi.
4
väčšina nemá rada veci, ktoré sú iné, ako je zvykom, ktoré nepoznajú.. vždy to tak bolo a dlho určite ešte bude.
nájdi si nejakých fajn ľudí a ostatných ber s nadhľadom.
nájdi si nejakých fajn ľudí a ostatných ber s nadhľadom.
5
Lebo sú to zakomplexovaný **********... pre priemerných a podpriemerných je neprijateľné aby niekto bol "iní" aby niekto odporoval, prejavoval svoje názory a neprikyvoval "vedeniu".. Proste sa to tak u nich nerobí. Čo keď ma niekto uvydí? čo keď ma buduú počuť? A tam je problém. Problém je v nich a nie v tebe. V nás.
7
stereotypy... ludia sa boja z nich vystupit...a mozno prave preto sa na teba cudne pozeraju, zavidia ti ze mas odvahu prejavit sa... neskryvaj svoje skutocne ja... a ludia ktori ho neakceptuju ta nemusia zaujimat.... inac aku hudbu pocuvas ? hod sem nejaku ukazku...
8
nepodceňuj svoje myšlienky pre teba je to predsa dôležité a ak to niekto nechápe, je to jeho vec. inak súhlasím, veľmi dobre to osobne poznám. ľudia sa boja toho, čo nepoznajú. boja sa vybočiť z radu, mať vlastný názor... vždy ťa budú presviedčať, aby si sa vrátila späť... ale jednoducho povedané... ser na nich. máš predsa niečo, čo oni nemajú
Napíš svoj komentár