Pred hlasenim u velitela sa Marcus prihovoril k Olividiovi...Olividius,nemas strach z toho,ze tam mozeme zomriet?..Olividius sa otocil k Marcusovi a povedal...Vies,ze mam strach,ale pri vedomy,ze tam budes so mnou mi ho zmensuje,pretoze viem,ze ty mna ochranis a ja teba,a ak padnem nenechas ma len tak lezat...To mas pravdu Olividius...A potom Marcus nezabudaj na prorokove slova,Priatelstvo az do smrti...Nezabudam,usmial sa Marcus,nech sa deje co sa deje...Obaja ked uz boli na rade a hlasili sa u velitela,hladeli na neho s udivom.Velitel bol velky muz,v krasnej zbroji,a bolo vidno,ze prezil nejednu bitku,vdaka comu patril medzi najvyznamnejsich velitelov v armade...Vitajte chlapci,je mi potesenim,ze sa taky ako vy hlasia k vojsku,a verim,ze spolu vyhrajeme mnoho bitiek...Tak to dufame i my velitel..To sa mi paci,ze to tak beriete,a viete co?Uz na pohlad sa mi pozdavate,a dam vas spolu do isteho tabora na vycvik,potom ked ho ukoncite,hlaste sa u mna,a budete v mojej legii.Ano??...aaano velitel...A tak i bolo Marcus i Olividius cvicili v tom istom tabore,a po uspesnom ukonceni cviceni,nastupili do velitelovej legii...Velitel sa k nim prihovoril..Hmm chlapci od vycvikovych velitelov pocuvam na vas same chvaly.Ste skutocne dobri,a nesklamali ste ma...Zajtra odchadzame do nebezpecnej Galie,kde barbari nas trapia uz cele roky...Ha ha tak sa maju na co tesit..zasmiali sa chlapci.
Na druhy den za skoreho rana,pochodovala legia na cele s velitelom, do Galie.Za nim pochodovali Marcus a Olividius.Ludia ked videli pochodujucich vojakov,z dialky im kyvaly a priali plno vyhratich bitiek,deti pobehovali sem a tam a davali vojakom kvetiny alebo nejake sladke ovocie.Olividius a Marcus plny emocii ktore nemohli skryt ani pod tazkou helmou,zobrali od maleho dievcatka jablka,ktore cestou si vychutnavali ako keby ho jedli po prvykrat v zivote.Ako slnko na oblohe klesalo,tak i vojsko sa stracalo v nedohladne.O niekolko namahavych dni legia dosla do tabora,ktore bolo hlavnym taborom vojska v Galii..Ako sa utaborili a zlozili si veci,do stanu Marcusa a Olividia,vstupil velitel i s inymi velitelmi...To su oni?Opytal sa jeden..Ano to su oni...Su este velmi mladi,nevydrzia vela,tak preco do nich tolko vkladas?..Lebo im verim,a niekoho mi pripomynaju.Oni dvaja dokazu uskutocnit obrovske veci...Tak len aby tak bolo...ako dohovorili velitelia odisli zo stanu,a Marcus s Olividiom zostali prekvapeny z toho co poculi...Vybehli za velitelom a vypytovali sa,preco im tak veri...Lebo mi pripomynate mna a mojho dobreho priatelia,ktori zomrel v mojom naruci,ked sme bojovali v Perzii.Povedal velitel,s tichym hlasom. Potom dodal...Tak ma nesklamte chlapci,to je rozkaz...Ano velitel...Ako dni sa menili v tyzdne tie na mesiace a mesiace utvorili cele tri roky plne krvavych bitiek ci vyhratych alebo prehratych,Marcus a Olividius plnili slub,ktory bol zaroven rozkazom velitela.A bojovali v mnohych bitkach ,ktore urobili z oboch znamych a slavnych bojovnikov,na ktorych bol ich velitel hrdy.V jeden den za nimi prisiel a prihovoril sa..Marcus,Olividius som na vas hrdy,plnite svoj slub,ktory ste mi dali,a dufam,ze ho budete plnit i v dalsej bitke v ktorej sa rozhodne o tom ci sa juzna Galia konecne podda a postup nasho vojska na sever bude mozny...Ano velitel,budeme,odpovedali chlapci...Tak dobre,teraz sa vyspite,zajtra sa bude rozhodovat..povedal velitel s usmevom...
Bola kludna noc,ani vietor nefukal,ako obvykle a mesiac krasne svietil,az natolko ze hliadkujuca straz nemusela pouzivat fakle ako obvykle..ked tu strazi na vychodnej strane nieco nesedelo,pri pohlade do lesa..tak tam poslal troch strazcov,ktori to mali preskumat..ti sa rozdelili,tak,ze jeden bol na dohlad k vezi,a dvaja vstupili do lesa...ako vstupili do lesa,zautocili na nich nepriatelia,ktori ich pobili,ako to videl treti strazca,utekal kricajuci k brane tabora,ale sip ktory letel za nim bol rychlejsi ako on a prebodol ho akoby bol z papiera.Telo strazcu sa zvalilo na zem,a to stacilo strazcom na vezi aby vyvolali poplach.V tu chvilu sa na vsetkych stranach zatvorili brany,a polospiaci vojaci utekali zo stanov po zbroj.Tak i Marcus a Olividius ktori boli medzi prvymi na hradbach...Uz ako len dobehli na hradby,videli,ako sa na nich z lesa rutia nepriatelia v obrovskych poctoch...lukostrelci strelali,sip za sipom ale to nestacilo na hufy galov,ktori ako zbesneta zver sa rutili na tabor,postupne sa galovia dostali ku hradbam,a vyliezali po rebrikoch na ne,vojaci ako i Marcus a Olividius,sekali sem a tam,sekali do vsetkeho co videli,ze ide po hradbach,zhadzovali rebriky ale to nestacilo.Galovia sa splhali dalej a nezastavovali sa ani ked im vojaci zhodili rebrik.Nakoniec sa dostali cez hradby,a boj pokracoval na hradbach.Ako tak bojovali Marcus si vsimol ako skupina galov sa snazi otvorit branu.Tak sa rozbehol po hradbe,a vyskocil na jedneho gala,stojaceho pri hradbe,pricom mu zlomil väzy,a druheho prebodol kopijou.S mecom pobil dalsich dvoch,ale zo zadu mu zranil dalsi gal nohu.Marcus sa nestihal otocit,ked ho gal chcel dorazit mecom,ale tu zrazu cez gala prerazila cepel meca.Ta cepel patrila Olividiovi,ktory sa usmial na Marcusa a opytal sa:Kam si sa vybral bezo mna?...Marcus sa postavil a uskrnom naznacil Olividiovi co si myslel..
Boj pokracoval dalej este asi tri hodiny,ked tu z lesa sa ozval mohutny zvuk z rohu.Galovia hned ako poculi zvuk,zacali sa stahovat do lesa.Tu velitel tabora,dal prikaz velitelovi Marcusa a Olividia,aby jeho vojaci na konoch dorazili utekajucich galov,velitel oponoval,ze to nie je dobry napad,co ak su tam dalsi galovia?To je rozkaz,prikazal velitel tabora..Tak asi stovka muzov na konoch,medzi nimi i Marcus a Olividius cvalala za galmi do utrob temneho lesa,postupne pobili utekajucich galov.ked tu sa pred nimi zjavili galsky jazdci.Vojaci sa vyrutili na galov a ako sa ozvali prve uderi mecov o stity,niekolko vojakov padlo prebodnuty sipmy.Velitel zhrozene vykrikol..Je to pasca uuustup...vojaci ktori ho poculi sa pustili ihned na ustup,ale bolo ich malo,pretoze väcsina bojovala dalej.
Ked ustupovali Marcus,sa obzeral kde je Olividius,ale nikde ho nevidel,tak sa obratil spät,a hnal kona na miesto kde ho poslednykrat videl.Velitel za nim krical,aby sa vratil.Ale Marcus ho nepocul.Hnal kona tak rychlo,ze ani vietor ho nemohol dohnat,nie to hlas velitela.Ked dosiel na miesto,kde videl bojovat Olividia naposledy,nenasiel ho tam,zosadol z kona,a krical po Olividiovi,ale nikto mu neodpovedal,tak zacal utekat po okoli,a nevnimal svistajuce sipy okolo seba,ani rutiacich sa galov,ktori na neho utocili,chladnokrvne ich prebodaval,a pokracoval v hladani.Po chvili,ho nasiel,nasiel Olividia,ako bezbranne sedi oprety o strom,dosekany a prebodnuty niekolkymi sipmy.Marcus ked ho videl,rozplakal sa.A pytal sa bohov preco,preco nemohol byt s nim,ked ho potreboval,preco?Ked sa zohol nad Olividia,Olividius pootvoril oci .Marcus sa prv zlakol,ale potom stastny,ze Olividius zije,chcel nieco povedat,ale nemohol prist na slova.Olividius prehovoril..Marcus,vidim nas domov,a nase milovane dievcata,dokonca mame deti,chlapcov...NEboj Olividius budeme doma,ja ta tam dostanem,len vydrz priatelu.Povedal Marcus a zobral Olividia na ruky a utekal ku konovi.Ako tak s Olividiusom na rukach isiel,zasiahol ho do nohy galsky sip.Marcus silno vykrikol,a podlomila sa mu noha,do ktorej ho zasiahli,ale ani to ho nezastavilo,a pokracoval dalej.Uz dosiel ku konovi,ked tu ho zasiahol dalsi sip,ale tento do pravej strany chrbta,Marcus spadol na zem.Ale i ked s namahou,postavil sa na nohy a vylozil Olividia na kona.Ako ho vylozil vyrutil sa na neho galsky jazdec,ktoreho zhodil z kona so zlomenym ostepom a na zemi dorazil mecom.Marcus vyskocil na kona,a uhanal i s Olividiom az do tabora.
Ked velitel s par vojakmi docvalal,do tabora.Vynadal velitelovi tabora,ze kvoli nemu a jeho hlupemu rozkazu stratil skoro vsetkych svojich najlepsich vojakov.A najme dvoch,ktori boli jeho najlepsi.Ako to hovoril,dufal,ze sa myli,a ze Marcus a Olividius ziju.Ako skoncil rozhovor s velitelom tabora,vybehol na hradbu ci neuvidi oboch chlapcov.Uz pomaly neveril,ked tu zrazu,videl ako jazdec nesuci ineho muza,uteka pred styrmi galskymi jazdcami.Okamzite spoznal Marcusa,a vydal rozkaz lukostrelcom,aby strelali po galskych jazdcoch.Ti okamzite vystrelili roj sipov,ktory zasiahol galov,ale nie vsetkych.Jeden akoby zazrakom sa vyhol vsetkym sipom,a velitel dal prikaz este raz vystrelit.Lucistnici okamzite vystrelili novy roj sipov,ktore gala zasiahli,ale dost neskoro.Gal stihol hodit po Marcusovi ostep,ktore ho zasiahol a tazko ho zranil.Ked Marcus dosiel na koni i s Olividiom,do tabora,vojaci ich hned zlozili,a velitel pristupil uz k skoro mrtvemu Marcusovi a opytal sa...preco,Marcus preco?..Marcus sa pozrel na velitela,usmial sa,potom sa obratil k Olividiovi,a pozrel sa do jeho oci v ktorych uz nevidel to svetlo,ake videl,ked boli mali,ked spolu vyrastali,a ked bojovali bok po boku.Ale vsimol si,ze Olividius sa slabucko usmieva.Marcus slabucko az nepocutelne povedal...Priatelia az do smrti
Presli dni,presli noci,a vojsko v jeden den po vyhratych bitkach opustalo tabor,a presuvalo sa na sever.Velitel,ktori velil Marcusovi a Olividiovi,pred odchodom sa pristavil k jednemu pamätniku, na ktorom bolo napisane: Hla tu lezia Marcus a Olividius,najlepsi muzi,najlepsi bojovnici IX.Legie,no najme najlepsi priatelia az do smrti...Velitel,sa otocil pozrel sa na slnko,usmial sa a povedal...Nesplnili ste co ste slubili mne.Ale splnili ste to co bolo dolezitejsie.Splnili ste to co ste slubili sebe,priatelia.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
sajuri
15. 9.sept. 2007 16:22
mm pekny pribech , predvydatelny ale pekny
Napíš svoj komentár