Deň ako každý..

Znudene si oblieka obľúbené rifle, pohodlnú mikinu, okuliare na oči a ide sa. Slnko príjemne hreje zamračenú tvár a ona kráča prázdnou ulicou, počuť len jej kroky a jemný vánok pohrávajúci sa s čerstvo kvitnúcimi sa stromami. Premýšľa, ako strávi dnešný deň. Možno pôjde za kamarátkou, alebo si zabehať...rozhodne sa podľa nálady...

Je bláznivá, potrebuje si vybiť energiu, alebo ju načerpať?...vyberie si beh. Kedy príde rad na ňu? Snáď zajtra, alebo o mesiac.. snáď...nevie, ale dúfa.
Osviežujúca sprcha, potom kniha v ruke a deň ako každý.

Ráno nahnevane vypne budík, tak ako stále, leňoší v posteli. Veď načo sa ponáhľať do niečoho, čo pozná naspamäť? Aj tak čas plynie tak pomaly....

Ako ubiehajú dni, pomaly prestáva veriť v to, že aj ona sa narodila pre niečo, niekoho. Vytráca sa z nej chuť do života, už žije len pre rodinu a priateľov. Nehľadá hlbší zmysel, len si uvedomuje, že by im ublížila.

...Znudene si oblieka obľúbené rifle, pohodlnú mikinu, okuliare na oči a ide sa. Slnko príjemne hreje zamračenú tvár a ona kráča prázdnou ulicou, počuť len jej kroky a jemný vánok pohrávajúci sa so stromami. Premýšľa, ako strávi dnešný deň. Možno pôjde za kamarátkou, alebo si zabehať...rozhodne sa podľa nálady...zrazu zakopne o niečo tvrdé (posúdila podľa bolesti prstov na nohe), ale nestabilné (zvalilo sa to totiž na ňu). Pomôcky pre fotografa...mladého fotografa, ktorý jej pomohol s úsmevom vstať zo zeme. "Ja..." nestihla dopovedať .." To nič, avšak za to mi teraz musíš pomôcť, súhlasíš?" opýtal sa....Prekvapene prikývla.
Srdce jej rýchlo bilo, hlavou jej prebiehalo milión myšlienok, ohromil ju jeho úsmev, pomocná ruka.

Čas zrazu plynul rýchlo, spoznávala ho, každý deň ju naučil niečo nové, jej život sa otočil o 360 stupňov. Milovala jeho hlboké oči, jeho vôňu, zmysel pre detaily, jeho fotografie plné života. Lenže bola preňho primladá. Uvedomovala si to ona i on, napriek tomu ho ľúbila a DÚFALA.

Našiel si snúbenku, už spolu netrávili toľko času. Už neboli spolu vôbec. Lenže ona sa naňho nehnevala, ďakovala mu za všetko čo jej dal, čo ju naučil.

Naučil ju vážiť si život a prežívať každú minútu, akoby bola tá posledná. Naučil ju tešiť sa z maličkosti a naopak sa pre ne netrápiť. Naučil ju rozdávať radosť a pokoj, úsmev a súcit. Naučil ju nehľadať chyby a bojovať, byť šťastnou aj za druhých a reálne snívať. Naučil ju, že keď sa jedny dvere zatvoria, druhé sa otvoria. Dal jej toho veľmi veľa, jediné čo jej nedal bola láska. Ale ona vedela, že milovať znamená aj pochopiť, že ten druhý milovať nemusí.

Každá zmena, aj tá, ktorú si želala, priniesla čosi melancholické. S tým, čo odišlo, odišiel aj kúsok z nej...

...S úsmevom na tvári si obliekla obľúbené rifle, pohodlnú mikinu, okuliare na oči a ide sa ...

 Vymyslený príbeh

2 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu