už jedno mi je,
či pôjdem medzi
dobrých alebo zlých.
Čakám tu na život posmrtný,
môj život na nič je,
som unaveny.
Smrť do očí sa mi smeje,
Viem budú za mnou smútiť,
hlavou krútiť
že čo deje sa.
No čo v mojej mysli odohráva sa?
Prežívam smútok, žiaľ a bolesť,
viem týmto činom uz nemám česť.
Na druhej strane radosť
už sa nemusím trápiť.
uz mam toho dosť.
Miloval som všetkých, čo ma poznali,
priateľov i nepriateľov,
i tých čo mi nadávali.
Tých čo ma ľúbili, už nepoznám,
tých co ma nepoznali ruky bozkávam.
Moje ciele márne boli,
moje slova za nič stáli,
no srdce a myseľ ma nikdy nesklamali.
Nič nikomu nevyčítam,
práve naopak.
Ďakujem Vám.
Každý človek niečo naučil ma,
známy, neznámy... hlavne Mama...
Zbohom
PS: Táto báseň bola napísaná cca pred 2-3 rokmi.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
zabudnuta
18. 1.januára 2011 22:17
P.S. táto báseň je perfektná...nádherná
2
@zabudnuta dakujem velmi pekne, tesim sa... asi sa vratim k pisaniu takychto basni, ale musi ma teda postihnut nieco, aby bolo o com
3
radšej nech ťa nič zlé nepostihne dá sa písať aj o peknom..aj keď mne sa páčia aj také pochmúrnejšie...život naučí..ale radšej, nech sa ti nič zlé nestane ale písanie ti ide
Napíš svoj komentár