Januar - v praci mame klasicky vela nadcasov, cize len planujem, ktoru sobotu pojdem. V sobotu sa robi najlepsie, ale je to predsalen citit, ked ma clovek volno len 1 den potom... Nasla som si moj vysnivany bytik, doteraz si pamatam ten pocit, ked som ho prvykrat zbadala... Roztocil sa kolotoc vybavovaciek, ktory nakoniec nebol taky hrozny, ako som povodne cakala...
Februar - mesiac dost napinavy... Nasho maleho Kubika konecne operovali na srdiecko, za co sme boli na jednej strane vdacni, ze sa konecne dostal na rad, na druhej strane to bol neskutocny strach. Okrem toho som v praci bola merana Rakusankou, ktora je sice velmi mila, ale aj tak to nebolo prijemne... A navstivila som ako kompenzaciu 2 divadelne predstavenia v Astorke a ochutnala som prvykrat tolko ospevovane Soho.
Marec - 2. marec - stahujem sa do vlastneho. KONECNE. Myslela som si, ze tymto krokom su moje depky u konce, no nebolo to celkom tak, zial... Kupit si byt a mat domov su dve odlisne veci. Predsalen sa vsak moje zufalstvo zo zivota trochu zmensuje a som tak trochu hrda na seba, ze som to dokazala... a celkom sama... Okrem toho som zazila velmi prijemne nakrucanie Trochu inak v SND, ktore na mna zaposobilo asi ako top kulturna udalost tohto roka, a to hlavne vdaka hostom, ktori tam v marci boli. Listok som si kupila aj na september, ale az potom som sa dozvedela, ze hostom ma byt B. Filan, tak som to radsej ozelela.
April - Uz aj papierovo sa zo mna stava Nitranka, rusim trvale bydlisko v osade, odkial pochadzam a ku ktorej nemam absolutne ziadny vztah, maximalne nenavistny Este si pamatam Velku noc, ked som sa vykaslala na cely Velkonocny pondelok a sla som radsej do kina a prec z domu. Takze ziadne obzieracky a nudny televizny program. V tomto obdobi sa mi nejak tak prirodzene, bez planovania, podarilo zhodit nejake to kilo. Mama je prvykrat v nemocnici a uvedomujem si, ze starnem nielen ja, ale aj ona...
Maj - vo vseobecnosti tento mesiac nemam rada, pretoze pre mna znamena uz nastup leta, ktore prezivam len s tazkostami. Ale tohtorocny maj prekvapil nielen extrachladnym pocasim, co uz bolo dost aj na mna, ale aj tak celkovo som ho prezila dost pozitivne - objavila som stranku Zdrave casy, odkial si vzdy za taku malu odmenu objednavam jedlo na cely den, mala som velmi prijemne dva psychopokecy... Dostala som hroznu sracku, po velmi dlhej dobe, kedy som zostala 1 den aj doma, lebo som nebola schopna sa presunut na zastavku busu bez toho, aby som sa nezastavila cestou na WC. Zaroven som si vsak uvedomila, ze som na vsetko sama a bude riadny pruser, ked raz nejak vaznejsie ochoriem...
Jun - teploty zacali stupat do pre mna neprijemnych vysok, pre uchloacholenie sa som si spravila vylet do Prahy a nahovarala si, ze leto zbehne a potom pride krasna jesen. Inak som zila tak klasicky, pracovne, nic zvlastne sa nedialo... V praci mal kazdy dovolenku, takze bol pokoj, no zaroven nemal kto robit
Jul -S prichodom jula prichadza na svet Miso, ktoremu nie som krstna a nebudem mat k nemu, zial, nikdy taky vztah ako ku Kubkovi, aj keby som velmi chcela. Verim vsak, ze Miso je tu na to, aby pomohol nielen Kubkovi, ale aj svojej mame... Strasne teplo v byte, googlila som klimatizacie, ventilatory... Nakoniec som to prezila aj bez nich Jul pre mna znamena aj posledny koncert Hexu s Dudom. Dodnes mi je ho velmi luto, pretoze jeho hlas znel tak prijemne a celkovo to bol asi prijemny, mily clovek, ktoreho obdivujem za to, ze aj napriek takej prognoze stale plaval a nezacal sa len lutovat, co by som robila s najvacsou pravdepodobnostou ja...
August - V auguste som si spravila vylet do Viedne, hovorila si, ze leto sa konci a ze bude uz len lepsie
September - Vratila sa spat do prace moja kolegyna z prace, ktora si odskocila co to zarobit cez leto do Svajciarska a u nas, v praci, si vzala neplatene volno. Zacala som v praci skolit, nie vsak este vela, ako teraz... Zaciatkom septembra som bola prvykrat v Tatrach (vsak Dankov poukaz treba vyuzit, ked uz je). Nie som vsak z toho taka nadsena, ako by som cakala. Zistujem, ze ma uz vie len malo veci prekvapit, potesit a ze som stale narocnejsia.
Oktober - moj najoblubenejsi mesiac. Zbehol zas nespravodlivo rychlo. Tento oktober mi vsak trochu pokazila moja psychoterapeutka, ktora mi zrusila sedenie, na ktore som si zvykla az privelmi a napriek prislubu nahrady, sa ziadna nekonala. Zalozila som o tom aj forum, kde mi antifunebrak napisal, ze isto sa to nemohlo skoncit takto, ze to by bol amaterizmus... Zial, skoncilo... Jediny clovek, ktoremu som verila, rozpravala vsetko a v spolocnosti ktoreho som sa citila fajn a nadobudala pocit, ze ma niekto pocuva, chape, atd.. sa na mna vydrbal... Viem, nemala som sa na nu tak naviazat, no zaroven vytvorenie takeho vztahu byva zakladom uspesnej terapie... Zial, s inym koncom Vo mne to opat vzbudilo pocit, ze v skutocnosti nikomu na vas nezalezi, kazdy vidi v prvom rade len seba, co je pre mna hrozny pocit... Tuzim byt lubena, chapana, no zaroven sama tuzim tak strasne lubit, ze budem potreby druheho cloveka uprednostnovat pred vlastnymi... Zial, zatial to zostava stale nenaplnene...
November - Zaciatok som stravila sama v mojej najoblubenejsej casti Slovenska, v kolibe, v Raji na zemi. Viac si nepamatam.
December - prisiel prilis skoro, opat tak, ze som sa nestihla nejak naladit a bola by som radsej, keby je stale nejaky september. Kazdy rok si hovorim, ze Vianoce prezijem radostne, ved je to najkrajsia cast v roku. V mojom bytiku som sa o to pokusila, vyzdobila som si vsetko, co sa dalo. No od soboty som "doma" u mamy a vcerajsok som uz prezila v takej neskutocnej depresii, ze som nemala chut vyjst ani z postele. Musim sa vzchopit. Chcela by som pekny vianocny stromcek, no u mamy ho nema kto postavit. Ak chcem, musim si spravit. Rovnako je to aj s pecenim, upratovanim, so vsetkym, ale ja uz nechcem... Chcem len u mna doma, tu to uz pre mna nie je domov. Citim sa len ako na navsteve. Ozaj, posledny den v praci, v piatok, mi moj milovany mobil spadol do pracovneho hajzla, takze mam taku nechcenu odvykacku aj od virtualneho sveta.
Rok 2O19 bol zlomovy tak ako 2017 v praci, tak tento v oblasti byvania... Vychadza mi, ze zlomove okamihy sa mi deju kazde 2 roky s neparnym zakoncenim (vobec nie som poverciva . No, uvidime, cim som starsia, tym viac sa bojim, co sa udeje. Po tych spravach v poslednych mesiacoch som si uvedomila, ze doslova musim byt vdacna za to, co mam (nie je toho malo) a nemrncat stale za tym, co nemam... Skusim na tom popracovat. Ved v roku 2020 sa moj vek uz nebude zacinat cislom 2.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
tequila
21. 10.októbra 2022 15:54
rok meskas
Napíš svoj komentár