V noci sa budím zo sna celá spotená a zo slzami v očiach a márne dúfam že všetko bol len a len sen, no nie je to tak, stále nedokážem pochopiť ako sa to všetko mohlo stať. Bola som hlúpa už sa to nedá nevrátiť späť.
Kedysi ma učil aby som išla stále ďalej a neotáčala sa na minulosť ale inak to nejde. Nedokážem sa pochopiť a jeho vlastne tiež, raz je to tak a raz inak. Každý robíme chyby to áno ale toto bol podraz a zrada. Ja už neviem čo mám robiť, možno sa s toho spamätám a možno nie, čoby určite sa spamätám !! Skôr alebo neskôr ale to hádam príde...čas vylieči všetky rany ale aký dlhý čas ??
Málo kedy dostaneme to čo skutočne potrebujeme alebo chceme, snáď by sa teraz mohla vyskytnúť výnimka no sama tomu pomaly prestávam veriť. Nádej zomiera posledná ale mám tú nádej ?? Ktovie, ja dúfam že áno.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár