Tma sa plíži krajinou, smrť jej kráča za chrbtom, noc začína nevinou, keď zakráda sa nemom. Ľudia nie sú večný, však ďalej je len plač, život skrátený je mečmi, no dúfať môžme zas. Ona neriadi sa prianiami, nie je príliš nádherná, chodí s ňou spev havraní, je večná tiež smrteľná. Ona skončí všetko, priateľstvo aj šťastie, stretávaš ju zriedko, no jej kontakt s nami rastie. Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj