Tak ako som tomu verila, tak si búcham hlavu o stenu.
Za slová ,ktoré som kedy vyslovila. Za nesprávne slová.
Ja hlúpa...
Chcela si odísť od rodiny, vyskúšať si aké to je byť tu sám za seba.
Chcela si odísť od ževraj kamarátov a nájsť si nových.
Chcela si odísť od neho, a nájsť niekoho,kto si ťa tentokrát zaslúži.
Chcela si nový život. Na druhom konci tvojho sveta. To všetko máš. A aj tak máš červené oči.
V jednote je sila = Ty a zase Ty. Sklamalo ťa .
Sedíš v kútiku, pozeráš na miesta ,ktoré miluješ. Na ľudí,bez ktorých žiť nevieš. Na neho, a jeho lásku ktorá už v tejto chvíli istotne patrí inej.
To všetko ,ako rýchlo si získala tak rýchlo si o to prišla.
Tvojim spoločníkom je Samota. Milovaná. Nenavidená.
Dunaj Ti robí kulisy. Prečistí hlavu. Vnukne myšlienky.
A ty prichádzaš na to, aká nevďačná si bola,že si si nevážila ,keď si bola bohatá. Zatiaľ čo teraz si chudobná ako kostolná myš, zmývaš zvyšky prehnane drahej mascary a aspoň raz do dňa vidíš v zrkadle svoju pravú tvár.
Tvár cez ktorú denno denne tečie množstvo sĺz ľútosti, výčitiek.
Prichádzaš na to, že žiadne milióny Ti šťastie neprinavrátia a ani Ti nepomôžu zaradiť sa do tohto predivného sveta,ľudí, ktorým sa bojíš veriť.
Veríš,že cez všetku tú nepohodlnosť a prekážky ,ktoré zažívaš sa aspoň dostaneš k svojmu cieľu.
Aspoň to Ti je útechou.
Veď nič iné nemáš...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár