Bol si pre mňa ako ten neodolatelný zákusok. Korenistá vôňa,ktorá mi opantala zmysly, jemná horká čokoláda,ktorá spojila naše chute a jahody,ktoré boli čerešničkou na torte,tohoto začínajúceho vzťahu.

Verila som ti. Konečne som našla niekoho,pri kom som sa cítila sama sebou, a zase si môžem ľahnúť na posteľ a plakať do vankúša, dotýkať sa tvojich vecí,cítiť vôňu tvojho tela,naposledy. Kým nevyprchá.

Chcela som ,aby sme boli spolu. Môžno som niekedy až príliš zaváhala a ty si si myslel,že ma nikdy nedostaneš,že som pre teba až príliš nedostupná. No oponovalo mi to. Príliš dlho som hrala s tebou tútu nezmyslenú hru a tak som sama, a ty si sám.

Vlastne niesi.
Pobežíš za inými.
Odosobníš sa,ako si mi to vravieval.

Zabudneš,že v tomto svete existuje nejaká láska a tak sa začneš správať živočíšne. Až príliš.

Ona sa potom zodvihne a bez slova,či obyčajného letmého pohľadu zabuchne dvere tvojho bytu. A ty sa budeš tváriť spokojne. Blažene.

...Toto som nechcela docieliť...

A tak z maličkou dušičkou dúfam,že zajtra ,na Valentína sa mi ozveš a povieš,že to bol iba skrat a že to ľutuješ. A popravde,neviem,či to chcem počuť.

O svoje hračky sa nechcem deliť!!! Nemám päť rokov,ale je to tak. Som príliš samoľúba a skúpa,čo sa týka vecí vzťahu.

Si sviniar vieš o tom? Nevieš.
Lebo vraj ,každé ráno sa dokážeš pozrieť na svoj odraz v zrkadle.
Asi je najvyšší čas vymeniť zrkadlo.

Je stupidné,že ťa neznášam,no keď pri mne niesi,chýbaš mi. A ak o tebe nič neviem,bojím sa o tvoj život. Ale jedno by si sa mal naučiť a to,že nikdy pre teba nebudem natoľko dostupná,aby si si so mnou robil,čo len chceš.

Som pre teba luxus. A aj keď sa ma snažíš ohromiť svojim majetkom, nedokážeš si ma kúpiť. Lebo získať si priazeň ženy,to nie je ako keď hodíš 1€ čašníčke a poprosíš ju o pivo.

Ženy majú rady milé slová, nežnosť, a pocit istoty,ktorý by som tak či onak pri tebe nikdy nemala. A tieto veci znamenajú pre mňa viac,ako nejaké peniaze. Ktoré sú,boli aj budú.

A keď raz spoznáš ,aký je rozdiel medzi mnou a obyčajnou radodajkou - budem ťa čakať...no nie navždy.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár