Možno sa mi vypne mozog, ako tomu monštru, ktoré tu je v roli mojej sestry. Aká úľava. Budem sa len obzerať naokolo a skladať si zvieratká z alobalu. Koník. Cupi cupi cup. Alobalový koník. Mami, prečo ľudia balia do koníkov zemiaky keď idú opekať?
"Lebo si debil, preto!"
"Aha, poskladal som koníka aj tebe"
"Aj on je taký debil ako ty?"
"Z lásky"
"Debil s debilným koníkom, na toto som šukala s tvojim otcom?"
"Tento má aj ušká, chcel som aby si ty mala krajšieho koníka ako ja. Najkrašieho na svete."
"Dúfam, že neserie, lebo ak nájdem čo i len jediné alobalové hovno pohodené v byte, si von!"
Alebo ma zavrú do ústavu, tak ako niekedy s Oudžím žartujeme, že tam skončíme. Dajú ma na izbu jedendesiat sedem. Izbu pre bláznov. Budem ľuďom rozprávať, že bývam na izbe jedendesiat sedem, a každý si bude iba klopkať po hlave. Je to jasný blázon.
Alebo ma jebne. Spadnem doprostred izby medzi svoje alobalové koníky, posledný posledný krát sa zoseriem, zoštím, vydám zo seba zopár úpenlivých hláskov, ktoré prehluší šušťanie alobalu. Zachrčím si od srdca s upchatou artériou a...bude pokoj. Svätý absolútny pokoj. Žiadne stresy, beznádeje, tajomstvá, nedokončená práca ako furt. Jedno chrčanie je rozdiel medži tým všetkým. Avšak také ľahké to je málokedy,to by si už zachrčalo veľa ľudí. Bolo by to podobné ako každé ráno položiť všetkým ľuďom nabitú pištoľ k posteli. Koľko ľudí by tu ešte bolo, keby ich každučké ráno čakal nabitý kolt na nočnom stolíku? Ranný kolt.
Volajte ma ranný kolt,
rozdávam ľuďom do úst náboje,
častejšie ako čašník nápoje.
rozhodni sa skôr než odeješ svoje telo do trička, ty debil
...hlt bung beng, bumtralala, moja kôlnička...Ééééémíííííl!
Možno sa zobudím a zistím, že to celé bol len sen. Strasiem zo seba studený pot, pozriem sa na hodinky visiace na stene, trištvrte na jedendesiat sedem. Pre boha, veď mi ujde Turnusumbulele. Pretože vozidlá na ktorých sa jazdí v sutočnom svete do ktorého sa preberiem sú odlišné od týchto vysnívaných. A ešte predtým než vypaprčím nohy z postele sa zamyslím, že sa tu už nikdy nevrátim, kto mi bude chýbať. A možno ľudia,ktorí si to nemyslia, alebo o tom aspoň sčasu načas pochybujú by boli práve tí, a možno tí, ktorí by boli presvedčení na tisíc bombopercent, by sa dostali nanajvýš do mozgovej predsiene. A možno by som bol prekvapený sám. Niekedy naozaj neviem ani ja. Ale isté je, že by ich bolo kurva málo.
Možno ma nakoniec len zrazí auto a ostanem pripútaný na kolobežke.
"Horiaca nafta priškvarila Finewriterov I. nohu ku kolobežke. Doktori tvrdia, že dostať ho z nej je nemožné."
A potom obrátia záber na mňa. Budú chcieť rozhovor. Avšak ja sa len pozriem dolu na svoju kolobežku priškvarenú k chodidlu, potom zvrátim pohľad naspäť do kamery a zakričím "Transformers!"
Ale nech sa už stane čokoľvek, ak sa to má stať, nech sa to stane čím skôr. Nechcem sa tu potiť ďalšie tri roky, aby ma tesne pred odchodom jeblo.
Začínam uvažovať, že "štípance" čo mám nie sú hmyzáckeho pôvodu, ale akási prehnaná alergická reakcia, ktorá bola spustená kombináciou stresu a mačacích roztočov. Prestávam prať posteľ a naparovať, aspoň na čas, aby som videl. V poslednom čase sa mi zdá, že to nerobí žiaden rozdiel a stojí to TOĽKO energie. Už to živo vidím. Na mojej jedinej tohtoročnej dovolenke nakoniec nepôjdem domov, budem pobehovať po Rakúskych dochtoroch s kamerou v ruke aby mi nakoniec povedali že aj tak netušia čo to má byť. Spravia také to pfff úsatmi a pozdvihnú ramená. Pfff. Pfff. Pffffffffffff. PFFFFFFFFFFF2013, ani v tomto roku nevieme.
A potom si môžem zasa všade vymýšľať čo som robil. Minule som rozmýšľal koľko ja vôbec klamem. A nie je to málo. A potom som rozmýšľal, že vlastne ani inak nemôžem. Nemôžem v práci povedať, že ju nenávidím a že som totálne ľavý a že na obedoch civím celý čas priamo do taniera, pretože mi je prosto nepríjemné pozerať sa ako sa smejú na svojich vtipoch vyrobených v číne bez záruky. Už na ne nie som vôbec alergický, každý nech vtipkuje najlepšie ako vie, len si proste neviem predstaviť vhodnú reakciu na také niečo a šalát v mojom tanieri má pre mňa vždy najviac pochopenia.
Taktiež necítim práve potrebu kolegom hovoriť, že cez víkend som behal 5x do práčovne na maximálne várky, naparoval a popri tom som sa stihol ešte poriadne spiť a sfajčiť tri škatuľky. Nemusí tiež každý vedieť či po dovolenke behám po dochtoroch s mojimi znova až prehnane záhadnými problémami. Klamem stále len toľko koľko musím a je to riadne veľa a nepáči sa mi to, ale nenachádzam alternatívu.
Chcel som len odkázať bohu, ak chodí na Birdz, že viem, že sa niečo chystá a nech mi to pošle čím skôr. Banda neandertálcov z Maďarska čo by ma ubila kyjakmi? Môže byť. Čím skôr tým lepšie. Nemusíš ma šetriť, ale nenechaj ma čakať. Sekni to. S pozdravom, tvoj najvernejší služonník, ktorý na teba najčastejšie hreší, ty jeden bezbrehý kokot.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
flussica
11. 6.júna 2012 00:47
Tú poslednú * Ti splatím niekde inde teda ešte. Myslím, že Boh chodí na Birdz.
2
presne presne, šak já jsem říkala, že psychosomatika a alergie spolu súvisia
Napíš svoj komentár