otáčala si sa za slnkom sťa slnečnica v rozpuku.
Bola si krásna a ja taký hlúpy,
chcel som sa rozbehnúť a chytiť ťa za ruku
Avšak ja hlupák ovládal ma strach
A seba sám pýtal som sa čo ak ma rada nemá?
Vtedy sa nadej rozplynula v prach
Bola si krásna bola si múdra bola si žena
Ja som bol chlapec čo nevedel ako ďalej
Díval som sa ti do oči a cítil
Že sa dívam do oči tej pravej
Dotkla si sa ma a vtedy pocítil som čo nikdy som necítil
Chvel som sa a chvejem sa
Stále keď vidím teba
Žena ktorou oplýva múdrosť a krása
Žena kôli ktorej spadol som z oblakov spadol som z neba
A teraz si vravím mohol si byt milovaný
A mohol si milovať
No teraz som sám opustený
A môžem len ľutovať.
Báseň
Komentuj
6 komentov k blogu
1
pee5
4. 7.júla 2008 13:38
to si vymyslel sám??ako vážne dobré!!
2
jeej.. no nadhera naozaj. krasa.. ma to raidnu energiu tato basen. az by clovek rozmyslal ci ma plakat alebo iba sa pozret na to ze ci to bolo fakt prave alebo len tak ta letna laska naozaj fuu dobre to... mas dobre texty
Napíš svoj komentár