Vyšinutý starec na širokom mori,
faustovskými otázkami myseľ si zamoril.
Shakespearove verše plynú mu mysľou,
keď vykrikuje Mor ho! ako zbavený zmyslov.

Krylove melódie si ticho píska,
keď Landa mu pripomína ako žil Krysař.
Pádlom do slanej vody sa rýchlo zaboril,
o pár metrov posunul sa sám,
agresívne čajky gestom ruky odohnal, akoby niečo zahodil,
pluje po mori, no nevie kam.

Zahodil život, no získal nový,
vravel si, že nezíska nič kto sa bojí.

Je stratený uprostred vody bez brehov,
no cíti kdesi hlboko,že k cieľu sa blíži.
Spomína za dotykom, za nehou,
a veriac tomu, že nikomu neublížil,
plaví sa daľej,
spomína a pritom zabúda, že nič nie je stále.

 Báseň
Komentuj
 fotka
ksiksa  21. 8. 2008 15:48
nic nie je stale, ale zabudol este na nieco , ze nic nie je stratene
 fotka
yoginko  7. 9. 2008 20:21
no chlape..tvoje básne ma chytili za srdce
Napíš svoj komentár