Slzy klauna.

Ako slzy klauna,
ako voľba, ktorá nie je správna.
Ako falošné úsmevy zakrývajúce naozajstné city,
dívam sa na tebaako zbitý,
pes. S úzkosťou v hlase,
rozprávam o tvojej kráse.
A s obrouskou túžbou po láske snažím sa milovať,
snažím sa zo všetkého úprimne radovať.
No smútok z tvári ľudí,
ktorých ani nepoznám,
ubíja vo mne všetko,
dokonca mám pocit, že som sám,
že aj ten niekto,
kto mal ma rád alebo snáď iba ľutoval ma,
teraz odišiel a nechal ma kráčať svetom samého.
Na radu ľudí,
ktorí snažili sa pomocť , osudu napriek,
hľadal som iného,
kráčajúc po hrboľatej ceste,
musel som sám seba zaprieť.
Hľadal som iného človeka,
zanechaného napospas osudu.
Ktorý ako klaun,
plače až keď sa nikto nedíva,
ktorý svoj život ukrýva,
v šálke čaju.
Ktorý dokáže urobiť aj zo zlej dobrú správu.
Ktorý vypne hruď a zodvihne hlavu keď cesta po ktorej kráča,
smerom ktorý on sám nepozná zatáča.

 Báseň

2 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu