nikomu nie je pomoci.
Vylieči ju len priateľ čas,
ktorý vždy zahojí všetko v nás.
Či to bude mesiac, rok,
netuší ani pán Boh.
Dala som ti srdce a už ho nemám,
bez teba som ostala nemá.
Ak zahráva sa so mnou osud,
už nikdy o ňom nechcem počuť.
Kruto sa zahráva so srdcom mojim,
lásku chcem a pritom sa jej bojím.
Darovala som ti srdce moje,
ty si mi iba požičal svoje,
bez váhania si si ho vzal späť,
ja sama si to musím pretrpieť.
Nechal si ma samú v púšti,
kedy príde ten, čo ma už neopustí?
Ten, ktorý si srdce moje bude brániť,
moju lásku vážiť, moje city chrániť,
ten, ktorý mi dá tú vytúženú istotu,
ten, ktorý mi prinavráti lásku k životu,
ten, pri ktorom nebudem sa od strachu viac triasť,
ten, ktorý mi nedá iba bolesť, no aj slasť,
ten, ktorého slová budú pre mňa posvätné,
lebo budem vedieť, že s klamstvom sa uňho nestretnem.
Ten, ktorého slová, činy budú sa zhodovať,
ten, ktorý o lásku moju bude bojovať.
Veľa z toho, čo tu píšem, mal si - drahý môj - aj ty.
Nechal si ma zamilovať sa a potom si ma opustil.
Ten tvoj odchod nenechal mi rany iba na duši,
no práve to, kedy tie sa zahoja, nik netuší.
Pre R. P.
(2011)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár