Stále ma stiahla riava a nevedel som nič rozlúštiť. Bol to on, bol to strom života. Vo vnútri to bol matuzalem, čo má za sebou mnoho zím, v jeho útrobách hniezdia vtáky, jeho konáre poskytujú tieň lesnému zverstvu a jeho vnútro bolo mnohorako napadnuté rôznym hmyzom a chorobou. Bol starý, neohybný, zvráskavený, majestátny a to naháňalo strach.
Kto to len môže byť? Pýtal som sa to stokrát a tisíckrát sám seba. Zadíval som sa ešte raz a stíchol a pohľadom uhol tentoraz on. Bolo vidieť, že to robí pre moje dobro, nestratil prevahu v celom boji. Položil som mu teda otázku: „Kto si?“
„Volám sa Patrik.“
„A ty?“
„Ja som Peter.“ „Čo tu robíš večer sám?“
„ Premýšľam.“
„ O čom?“
A vtedy to začalo, videl som tisícky príbehov za jednu sekundu. Videl som ako opustil sny, kvôli žene a dieťaťu, ktoré sa nikdy nenarodilo, videl som jeho súčasné utrpenie pre chorú priateľku, videl som ako trpí a trpel. Z chlapca sa stal chlap priskoro. V mojom mladom tele možno sídlila duša starca, ale on – on bol z iného dreva. Čo by som spravil ja na jeho mieste? Možno by som dodnes žialil. Ale on spravil napriek tomu obetu a prijal dievča, plné utrpenia a poskytol jej útočisko vo svojej korune. Prijal ju za svoju a ochraňuje ju. Ona o tom možno nevie, ale je v bezpečí, v bezpečí, ktoré si užívajú mnohí a pre ktoré si ho vybrali. Vedia, že je stály a má hlboké korene, búrky ho nevyvalia a voda nepodmyje. On je našou istotou a útočiskom. Kým ty sa búriš on len ticho trpí a plače, jeho nemý nárek nesie ďalej vietor. Zatneš sa doňho a počuješ jeho výkrik, zarežeš a vidíš slzy, ale on sa ťa nezriekne. Ubližuješ mu, ale on ťa stále prichýlil. Jeho trpezlivosť je nekonečná, znesie bolesť čo mu spôsobuješ, len aby si vyzdravel ty, neberie ohľad na seba. Ak sa na neho zadívaš uvidíš stovky rezov, tisícky zranení, ktoré mu spôsobili a až vtedy pochopíš jeho lásku k nám, obyčajným spolusediacim. Až teraz som zbadal, že má modré oči. Modré, ale tiché, jemné ako jesenný vánok čo unáša lístie stromov. Trvalo to ozaj len toľko? Len tak krátko? A predsa mi toľko povedal. A v tom znela jeho odpoveď: „Už vieš.“
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár