Možno to vyznie zvláštne ale chcela by som sa opýtať, či ste mali niekedy depresiu vo forme toho že absolutne flegmatický a nečinný? že sa vám nič nechce a nerozmýšlate nad ničím, ale zároveň by ste chceli ale nemôžete sa premôcť a tá nová flegmatická čas
@naivemutant chcelo to čas.. a hlavne sa nevyhýbať spoločnosti. nestýkať sa s ľuďmi,ktorí by mojej psychike urobili zle. mne vtedy veľmi pomohli moji kamaráti,ktorým som doteraz zaviazaná
Ja mám takúto depresiu už 9-10 rokov, nedá sa jej zbaviť, lieky nepomáhajú a ani ti ich neodporúčam, psychológ len kecá, pre mňa neexistuje asi liečba a potom zas mávam formu takú, že stále nad niečím rozmýšľam a zožieram ma všetko. Ja som klesol tak hlboko, že len čakám na smrť, všetko ostatné ide mimo mňa, život ma úplne omrzel so všetkým, čo k nemu patrí, nedokážem sa z ničoho tešiť, nič ma nebaví, nič ma nedokáže rozveseliť a na všetko kašlem. Proste nechápem tento svet - život, na čo to je vôbec dobré. Neprajem takýto stav nikomu.
Dúfam, že sa z toho dostaneš a nedopadneš ako ja a ak chceš, tak mi kľudne napíš ts.
neviem, prebehol som to len tak, čiže poviem jedno že som mal depku, ale to všetko bol aj syndróm vyhorenia, prosto bolesti žalúdka, už spomínaná depresia, strata sebazáchovy, strata seba ... pokiaľ chceš vedieť liek, nájdi si záľubu ktorá ti to prázdno naplní: kreslenie, turistika, písanie, šport, hudba, príroda, kamaráti. Mne pomohlo toto, a ešte samota,
ktorá ti dovolí a umožní uvidieť do svojho vnútra, a zistiť ten problém, mne napríklad nikdy nepomohlo to, že som sa vyrozprával, možno je to mojou povahou ale takmer vždy len počúvam, čiže som sa s tým vysporiadal po svojom, a je to cítiť v mojom prejave že už nie som tak celkom optimistický, no nemôžem povedať, že mi nie je dobre. Všetko vidím jasnejšie, a pravdaže smejem sa. normálny život len mám trochu "realnejšie" myslenie.
Ja som mala depky dosť často hlavne na strednej, keď som rozmýšľala nad tým ako sa ľudia chovajú, prečo tak ubližuju...trápila som sa nad inými ľuďmi napriklad kamaratmi čo sa hrali na kamaratov a neskôr sa vykľuli z nich hovädá. Alebo nad spolužiačkami spolužiakmi s ktorými som bola každý deň. Ale vieš asi v 3ročníku som to brala všetko len s úsmevom, srala som na ostatných tých ktorí si to nezaslúžia a chodila som vkuse von, a mala som rôzne záľuby, bola som v kontakte len s jedným najlepšim kamarátom. Skús to mne to pomohlo. Veľa šťastia inak som to mala uz od zš take depky. Ale neboj to prekonáš len hlavu hore
Tak som si to tu setko precital a poznam daco take. Neviem, asi by som mal viac snivať a nie byť zmierený s realitou. Ale moja realita je dobrá lebo viem ze sa mi moje sny vyplnia - nesnívam o nemožnom.
stávalo sa mi dosť často, nič som vtedy nerobila, pre nič som sa nevedela ani len trochu nadchnúť, väčšinu času som presedela na posteli v totálne "mimo" stave. Ísť niekam s niekym nebolo šance. Blbé však bolo že mi ten stav viac menej vyhovoval ani poriadne neviem kedy a ako prešiel...Alebo ani neprešiel a zvykla som si?
tak ano... nechcem to nazvat depresia, lebo az take vazne stavy nemam... ale ked mi je nahovno, tak to dost casto prechadza do flegmatizmu... asi nejaky obranny reflex u cloveka...
Z posledných 4 rokov mam 2 roky tieto stavy. Suhlasim s @poke , resp. sa stotožňujem. Pomaha mi samota .
Moje depresívne obdobie ochvíľu začne, jeseň, zima, začiatok jari. Ale musím povedať že niektoré jej formy mi vyhovujú, ťažko to popísať a asi sa mi ani veľmi nechce teraz.
Klin sa klinom vyráža, čiže čím väčšia depresia, tým viac dep. prostredie a atmosféru vyhľadávam , prechádzky v hmle , hudba atd.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
31 komentov
som ešte nepočula o tomto
to nikdy nechcem
@petushiq18 a ako si sa cez to preniesla?
asi tak ... raz a stačilo
Dúfam, že sa z toho dostaneš a nedopadneš ako ja a ak chceš, tak mi kľudne napíš ts.
ktorá ti dovolí a umožní uvidieť do svojho vnútra, a zistiť ten problém, mne napríklad nikdy nepomohlo to, že som sa vyrozprával, možno je to mojou povahou ale takmer vždy len počúvam, čiže som sa s tým vysporiadal po svojom, a je to cítiť v mojom prejave že už nie som tak celkom optimistický, no nemôžem povedať, že mi nie je dobre. Všetko vidím jasnejšie, a pravdaže smejem sa. normálny život len mám trochu "realnejšie" myslenie.
Tak som si to tu setko precital a poznam daco take. Neviem, asi by som mal viac snivať a nie byť zmierený s realitou. Ale moja realita je dobrá lebo viem ze sa mi moje sny vyplnia - nesnívam o nemožnom.
a akosi mi to zostalo furt som pasivna a leniva
Moje depresívne obdobie ochvíľu začne, jeseň, zima, začiatok jari. Ale musím povedať že niektoré jej formy mi vyhovujú, ťažko to popísať a asi sa mi ani veľmi nechce teraz.
Klin sa klinom vyráža, čiže čím väčšia depresia, tým viac dep. prostredie a atmosféru vyhľadávam , prechádzky v hmle , hudba atd.
Asi to nie je 2x zdravé ...čo už.