@ natalia280 Trapasy? Že si to Ty, ide sa na to. Je to vážne, vážne napínavé! Len čítaj. Píšem to pre Teba! (Áno, aj pre Teba, Teba a Teba, milý ľubovoľný čitateľ, čo nemáš čo iné na práci.)
Nooo.. Takto nedávno som znovu sedela v električke s trilobitom (stretáme sa každý štvrtok) a, no, veď to poznáte... nikdy nie sme sami (ako vo vesmíre), ale v tejto električke už spravidla sme sami zakaždým.
Ummm, nooo, aaa.. tak sme sedeli. A on sedel a ja som sedela, no a to boli len dve obsadené miesta, lenže zároveň posledné, pretože neviem vysvetliť čo sa udialo, ale to nie je podstatné.
(...no dobre, prišiel revízor a rad do radu všetkých vyhadzoval z električky, keď nemali platný cestovný lístok označený v najbližšom označovači, cvak. A toho dňa teda niktoré zo sedadiel nemalo a aj ja a trilobit sme si museli štiknúť dva - jeden za nás a jeden za sedadlo. Inak by sme leteli. MHD má aj aerolinky? Tiež ma to udivilo. Leteli by sme, ako ostatní. Lenže my sme práve radšej s nohami pevne pri zemi. Alebo aspoň naše sedadlá by leteli. Lenže my sa radšej posadíme. A tak sme platili aj za ne.)
No a pristúpila komárica. Asi tehotná. (To vždy spoznáte - takéto typy Vám zvyknú piť krv. S tým svojim pohľadom a sss..) Tak tam stojí a ja si hovorím: Trilobit je starý, komárica je tehotná, sedadlá boli čierni pasažieri a či jej mám teda snáď uvoľniť miesto ja? Ale som neuvoľnila.
A predstavte si, tá komárica, tak ona porodila! Priamo v električke. Hovorím si: "Oh, panebože, to nemôže byť pravda, takže fakt bola tehotná a ja som jej neuvolnila miesto."
(V tú chvíľu by som sa najradšej od hanby prepadla. Ale už to nebolo potrebné, lebo keď revízor vtedy vytrhal všetky tie sedadlá, dno vozidla ostalo tak rozkývané, že sa tak stalo razom, len, čo som si na to pomyslela. Ale ešte stále sme držali niekde vpredu kabínky, takže dobré.)
Ale potom šiel znovu revízor.
(Nie, že by chodili tak často, len keď nastúpite vo štvrtok večer a chystáte sa vystúpiť na svojej zastávke o 26 minút a ona neprichádza a Vy zistíte, že sedíte v nesprávnom spoji, ale hrdosť Vám nedá, prestúpiť, lebo sa bojíte, že by ste vyzerali neschopne, tak si potom stále stojíte - v mojom prípade sedíte - za svojim - v mojom prípade na svojom /sedadle/ a keďže máte platnú električenku ešte na šesťdesiat šesť dní, môžete si dovoliť čakať, kým spoj, v ktorom ste, neprepnú na trať, na ktorej by ste chceli byť.)
No a ako tam bola tá krvilačná komárica a jej komárčatá a prišiel ten kontrolór, samozrejme komárica ešte nestihla kúpiť všetkým cestovné lístky. A ju nechal sa viezť ďalej, ale trval na tom, že komárčatá poletia! Ale, pochopte, sotva sa narodili, ešte mali zlepené krídla ... Ale revízor bol nekompromisný. A tak komárčica radšej dobrovoľne vystúpila. Aj s deťmi. Bola to vlastne celkom dojemná rodinka... Ale o tom už som Vám vlastne vôbec nechcela, tak to nečítajte.
@4 Inak, tento príbeh by mohol mať pracovný názov "Letí, letí, všetko letí, čo nemá platný označený cestovný lístok v najbližšom označovači, všetko letí," sa vie .
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
12 komentov
Nooo.. Takto nedávno som znovu sedela v električke s trilobitom (stretáme sa každý štvrtok) a, no, veď to poznáte... nikdy nie sme sami (ako vo vesmíre), ale v tejto električke už spravidla sme sami zakaždým.
Ummm, nooo, aaa.. tak sme sedeli. A on sedel a ja som sedela, no a to boli len dve obsadené miesta, lenže zároveň posledné, pretože neviem vysvetliť čo sa udialo, ale to nie je podstatné.
(...no dobre, prišiel revízor a rad do radu všetkých vyhadzoval z električky, keď nemali platný cestovný lístok označený v najbližšom označovači, cvak. A toho dňa teda niktoré zo sedadiel nemalo a aj ja a trilobit sme si museli štiknúť dva - jeden za nás a jeden za sedadlo. Inak by sme leteli. MHD má aj aerolinky? Tiež ma to udivilo. Leteli by sme, ako ostatní. Lenže my sme práve radšej s nohami pevne pri zemi. Alebo aspoň naše sedadlá by leteli. Lenže my sa radšej posadíme. A tak sme platili aj za ne.)
No a pristúpila komárica. Asi tehotná. (To vždy spoznáte - takéto typy Vám zvyknú piť krv. S tým svojim pohľadom a sss..) Tak tam stojí a ja si hovorím: Trilobit je starý, komárica je tehotná, sedadlá boli čierni pasažieri a či jej mám teda snáď uvoľniť miesto ja? Ale som neuvoľnila.
A predstavte si, tá komárica, tak ona porodila! Priamo v električke. Hovorím si: "Oh, panebože, to nemôže byť pravda, takže fakt bola tehotná a ja som jej neuvolnila miesto."
(V tú chvíľu by som sa najradšej od hanby prepadla. Ale už to nebolo potrebné, lebo keď revízor vtedy vytrhal všetky tie sedadlá, dno vozidla ostalo tak rozkývané, že sa tak stalo razom, len, čo som si na to pomyslela. Ale ešte stále sme držali niekde vpredu kabínky, takže dobré.)
Ale potom šiel znovu revízor.
(Nie, že by chodili tak často, len keď nastúpite vo štvrtok večer a chystáte sa vystúpiť na svojej zastávke o 26 minút a ona neprichádza a Vy zistíte, že sedíte v nesprávnom spoji, ale hrdosť Vám nedá, prestúpiť, lebo sa bojíte, že by ste vyzerali neschopne, tak si potom stále stojíte - v mojom prípade sedíte - za svojim - v mojom prípade na svojom /sedadle/ a keďže máte platnú električenku ešte na šesťdesiat šesť dní, môžete si dovoliť čakať, kým spoj, v ktorom ste, neprepnú na trať, na ktorej by ste chceli byť.)
No a ako tam bola tá krvilačná komárica a jej komárčatá a prišiel ten kontrolór, samozrejme komárica ešte nestihla kúpiť všetkým cestovné lístky. A ju nechal sa viezť ďalej, ale trval na tom, že komárčatá poletia! Ale, pochopte, sotva sa narodili, ešte mali zlepené krídla ... Ale revízor bol nekompromisný. A tak komárčica radšej dobrovoľne vystúpila. Aj s deťmi. Bola to vlastne celkom dojemná rodinka... Ale o tom už som Vám vlastne vôbec nechcela, tak to nečítajte.