Píšete blog, báseň, príbeh, glosu, napínavú poviedku, čokoľvek... a potom zrazu uprostred písania stratíte nápady. Ako potom pokračujete? Dáte si pauzu a potom sa k písaniu vrátite? Viete potom nadviazať na staré myšlienky? Alebo mlátite hlavou do stola,
nestáva sa mi aby som nemala naplánované ako to skončí, ale pokiaľ mi to počas písania "prestane ísť", tak pokiaľ už som ku koncu bližšie ako ďalej, tak sa to snažím nejako dokopať k zamýšľanému záveru....preto mávam zväčša oničom konce
Vraj treba buď písať ďalej aj nasilu (a po dopísaní sa k danej časti prípadne vrátiť a prerobiť ju), alebo si urobiť krátku prestávku, lebo mnohé veci naša myseľ spracováva podvedome...
hej, podobne ako v 6 píšem osnovu...párkrát sa mi, pri príbehoch s totálne vymysleným dejom stane, že mi tam ostane diera, proste nejaká časť, ktorú ešte neviem domyslieť, aby sa v nej stalo niečo, to potom bude viesť k deju ktorý mám už premyslený...v takom prípade tú časť preskakujem, zapíšem si cca o čom by mala byť a píšem to, čo už mám v hlave premyslené...potom sa mi zvyčajne k takej časti nechce vracať, ale ak mi na tom príbehu záleží tak sa vrátim a domyslím ju
Začnem si to čítať odznovu, či mi niečo nenapadne a ak nie, tak to zavrem, odložím a vrátim sa k tomu možno o hodinu, možno o deň, o mesiac a dokončím to
Voľakedy som písala, rada, veľa a dobre, nápady išli samé. Mám približne 3 ročnú pauzu a tie nápady sa zo mňa už nederú tak jednoducho ako pred tým, mám nápad a neviem ho spracovať. Bojím sa, že keď to nechám tak a vrátim sa neskôr, výsledok nebude taký, aký som chcela. Nerobím si osnovy, mám nápad a viem, čo tým chcem povedať, preto je v podstate konečný výsledok aj pre mňa prekvapením.
väčšinou píšem tak krátke veci, že ono sa to do toho minirozsahu nejako natesná
dlhšie veci mám buď premyslené, alebo - ako teraz - keď nemám nápad, nepíšem, alebo to preskočím a idem na inú scénu (čo mi pripomenulo, že by som sa do toho mala znova pustiť, mať 10 strán náhodných nepospájaných scén je proste divné
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
19 komentov
dlhšie veci mám buď premyslené, alebo - ako teraz - keď nemám nápad, nepíšem, alebo to preskočím a idem na inú scénu (čo mi pripomenulo, že by som sa do toho mala znova pustiť, mať 10 strán náhodných nepospájaných scén je proste divné
a pri románoch sa strácam uplne takže to ostáva nedopísané a preto už nové moc nezačínam