Šikanoval ťa niekedy niekto? Kvôli čomu? Bol/a si svedkom šikany?
Šikanoval/a si niekedy niekoho? Ak áno prečo? Alebo si zabránil/a šikane? Čo si o nej myslíš? Čo považuješ za šikanovanie?
nj sikanoval aj ja sikanujem ale ked sa bere ako sikana aj prezyvky a take tak to asi kazdy sikanuje ale tak taka sikana ze by som niekoho bil ...kradol nieco abo vydieral tak to zas ee... iba si robim take haluze z istych spoluziakov..
áno priznavam sa ze som sikanoval a bolo to mozno aj preto ze ako maly som bol sikanovany tak som si to vyrovnaval. a uz som aj zabranil sikane lebo teraz sa mi to nepaci
ja mam dost v skole taky drbnutich spoluziakov jedny ma tam psychicky sikanuju
a posledne dni sa dost bojim o moje chlpy na chrbte, chytia zapalovac a vedla neho zacnu strekat sprejom a to len taky ohen a este si aj ruky pali kokoti
Bohuzial som sikany videla (a mozno aj pocitovala, aj ked som sa vzdy snazila si to nepripustat) ovela viac nez by som chcela. Podrobnejsie to popisujem vo svojom blogu, ktory som pisala na tuto temu » www.birdz.sk/webka/azizi/blo...
@2 Bohuzial presne si to vysltihol a mozno si to ani neuvedomujes. Vacsina mladych ludi sikanuje a pritom si to asi ani neuvedomuje. Ved je to len sranda, nikoho nebijem, vlastne nerobim ziaden zlocin. Ale to je omyl, pretoze rany na dusi su casto krat este ovela hlbsie a zakernejsie ako tie fyzicke. Najskor sa asi nevedia vcitit. Nechapu ze mnoho krat je to sranda iba pre nich, ale ti komu sa posmievaju, pre nich to moze byt skutocne utrpenie, ak nemaju dostatocny nadhlad, jednoducho ak su na ostatnych prilis slabi (alebo prilis dobri?). Vysmech, resp. odstrkovanie z kolektivu pokladam za jednu z najzakernejsich foriem sikany a nikto ma nepresvedci o opaku. Sama som to videla a vlastne asi aj zazila a teraz neverim ludom, drzim si od ludi dost velky odstup a oni to nechapu, ale ani nemozu pochopit. Ja sama tomu nerozumiem, ale jednoducho je to tak.
Preto prosim vsetkych, ktori vo svojom okoli nieco take zaregistruju, nech tomu len necinne neprihliadaju, alebo nedajboze nech sa nepridaju k tej vacsine. Stale mozeme spravit svet krajsi a lepsi, chce to len trochu viac ohladuplnosti a dobra.
@2 A este si spomenul jednu velmi velmi VYZNAMNU vec, skoro som to prehliadla a pritom je to mimoriadne dolezita poznamka. Napisal si ze z ISTYCH spoluziakov... Tych, ktori si to nechaju, tych ktori mozno nie su dostatocne silni na to vzdorovat tomu a snazit sa brat to vsetko z nadhladu a so srandou (co som sa ja nastastie neskor snazila, lebo som pochopila, ze najzranitelnejsi su prave ti najslabsi), to znamena ze prave tych, ktorym to aj najviac ublizuje, v konecnom dosledku robit si ,,haluze,, z tych, ktorych to mozno poznaci na cely zivot... (prosim neber to osobne, ale tvoja poslena poznamka absolutne presne vystihuje moje pocity)
no ano da sa povedat ze som bola v skole sikanovana, nastastie nie dlho...ale nebolo to take, zeby ma bili do krvi...len som mala modrinu/y a vytrhal mi dost vela vlasov, ostatni spoluziaci sa na tom dost zabavali a ucitelka ho videla, kedze to bolo na chodbe cez velku prestavku, ale nic nerobila, este mne hovorila ze nemam provokovat (stala osm na chodbe) ...ale to sa dialo este v 7. rocniku, teraz uz sa nic take nedeje a uz ten debil aj tak nie je na nasej skole...
potom este take ze mi brali veci, rozhadzovali po triede, trhali zosity, smiali sa zo mna atd. ...a to sa deje aj teraz dakedy, nastastie len niekedy a uz si z toho nic nerobim...
v osmom rocniku ma este otravoval taky psychicky naruseny chalan, ktory prisiel ku mne, pastou ma udrel znicoho nic (nie do tvare) ...to sa aj dozvedela zastupkyna, pretoze to robil nielen mne...prislubila nam, ze ak sa to zopakuje, ten chalan pojde prec...jasne, ze zopakovalo, ale este je stale u nas...ked idem okolo neho tak na mna nadava, ze som skareda ako noc atd....ale tak to si nevsimam, aj ked bolo take obdobie, ze som si to brala dost k srdcu...
@12 to co som tu napisala aj spolu s mojim blogom je len zlomok z toho co vsetko citem ze by sa o tom dalo este napisat. Bohuzial mam dojem, ze ludia tento problem akoby prehliadali, nevnimali ho... Zeby to bolo tym slovom? Sikana? Zeby si to nikto nechcel pripustat? Vlastne je uplne jedno ako si to nazveme. V kazdom pripade sa to deje strasne casto a to uplne vsade. Je to podla mna jeden z najvacsich (a pritom doteraz absolutne nevyriesenych) problemov nasej spolocnosti.
Zažila som šikanu v druhom až štvrtom ročníku, no pravdupovediac si to veľmi nepamätám.Až do sedmičky to bolo tak, že všetci boli proti mne (pokiaľ len nebolo treba niekoho slušného, kto by podržal tvár triedy)...potom nám vďaka rozpočtu zrušili základku a tam, kde som teraz, nemám problémy, s každým vychádzam vlažne.Každopádne sa teším, až odtiaľ o pár mesiacov definitívne vypadnem.
nj, šikanovali ma... psychicky... bola som na tom dosť zle... som plakala každý deň, ale potom sa to nejako vyriešilo, lebo som nebola sama, koho šikanovali...
Kvôli čomu?
- Nepocuval som hiphop nebol namotany na drogach a alkohole , nekradol s nimi auta atd ... pak kvoli tomu ze som bol mala tlsta gulicka ...
Bol/a si svedkom šikany?
- Ano
Šikanoval/a si niekedy niekoho? Ak áno prečo?
- Som na Chlapcenskej skole , ked si necham skakat po hlave , tak tam neprezijem , ake meno si spravim v prvaku take sa somnou vezie, cize momentalne ma maju za psychopata
Alebo si zabránil/a šikane?
- Nie kazdy si svoje spory v triede musi urovnat sam ...
Čo si o nej myslíš?
- Kebyze mi niekto neublizuje alebo nerype domna, mam ho nahaku , jakmile zacne , zacne aj lutovat ze chodi somnou do triedy, inak povedane , najprv varujem cloveka ked to nepochopi ...
Čo považuješ za šikanovanie?
- Psychicky teror , fyzicky natlak ...
hej bola som sikanovana na zakladke...teraz na strednej je to nastastie v pohodke...ale tak ja som si to neako nebrala...nebolo to az take neznesitelnee...jedna partia spoluziakov sikanovala psychicky asi setkych co do ich skupinky nepatrili...noo ale ked ste sa na ich sikane len zasmiali tk potom to nebolo take zle
ziadna sikana neexistuje, je len boj o celne postavenie v spolocenstve, ludia si niesu rovni a ti ktori maju na viac to chcu len ukazat a ziskat tak moc nad ostatnymi pretoze si ju zasluzia
Šikanou som trpela od 4 do 14 rokov, pretože sa nič neriešilo. Trvalo to dlhých 10 rokov a nemyslím, že dakedy budem z následkov úplne vonku.
Čo konkrétne? Nuž tak na telesnej ma kritizovali, že ich družstvo nevyhralo, a vraj som nemožná. No lenže to ma ťahalo dole. Smiali sa mi, keď som mala svoj názor, nech to už bolo na akejkoevek vyučovacej hodine. Často sa celá trieda postavila pri mňa a robila si zo mňa srandu. Všetci sa len hlúpo prizerali. Chalani mi raz hádzali mŕtvu včelu na stôl. Bolo toho nesmierne veea. Dokonca často sa proti mne postavila aj moja "najlepšia" kamarátka. Tá mi často hovorila, že ju nemám povedať a zo strachu zo straty jedinej akej takej kamošky som ju, ani nikoho nepovedala.
Keď to teraz čítajú, kiež by sa hanbili za seba. A obzvlášť ich rodičia.
Ako malú ma museli zobrať k psychiatrovi, lebo od 4 do nejakých 10 som trpela na enurézu (druhotné pomočovanie). Psychiater hovoril, že aj on má deti s veekým vekovým rozdielom, a to mladšie má extrémne citlivé a tak keďže medzi mnou a bratom bol až 9,5 ročný rozdiel, tak to hodil na to. Vraj som extrémne citlivá. Škoda, že som ho nemohla dať do väzenia za to, že svoje vyšetrenia na mne tak odflákol. Tá enuréza bola totiž zo šikany.
Chyba bola aj v rodičoch. Vtedy začala éra čiernobielych televízorov a rodičia mali zábavku. Na mňa ako dcéru kašeali a nerozprávali sa so mnou. Nemala som k nim žiadnu dôveru, tak som 10 rokov nikomu nič o tom nepovedala.
Napíšem zopár dôležitých detailov. Keď mi robievali zle a bolo toho na mňa už veea, keď som začala plakať, tak si z mojich sĺz robili srandu, ignorovali ich. Tí moji rovesníci vôbec nevedeli čo robia. Vysmievali sa mi, že som rozmaznaná a že sa mi oči zničia, keď budem toeko plakať.
Dodnes si myslím, že tí moji rovesníci boli psychicky omnoho chorí ako ja, o mnoho.
Ako dieťa som na druhej strane nemohla dávať najavo svoje pocity, musela som sa právať slušne, tváriť sa, že sa nič nedeje. Ten plač, či hnev bol až vtedy, keď som už nevládala to držať.
a následky šikany? Nuž tak čím začať. Je toho veea nedobrého.
Išla som na strednú školu, kde boli iba dievčatá, lebo väčšinu šikany mi vytvorili najmä spolužiaci, dievčatá boli "menej" zlé. Dievčenská odborná škola.
Ďalší následok, že v 17 rokoch ma "chytila" anorexia. Pre tých, čo si myslia, že je to iba a len o tom, že dievča chce byť chudé až na kosť, a postava, tak nie. Nie je to tak, pretože to je iba následok. Príčina anorexie je v potláčaní pocitov ako je hnev, smútok, plač, či strach.
Potom som išla na vysokú školu a tiež úplne mimo odbor, aký som mala študovať.
Som Ing. no som dodnes bez práce.
Študovala som všetko, len nie to, čo som mala. Moja srdcovka sú kone a teraz mám obrovské problémy byť s koňmi pravidelne. A keď s nimi nie som, idem sa zblázniť. A to som mala jazdiť od detstva, a nie až od 26 rokov.
Možno tá šikana zapríčinila, že som síce od veku dudla milovala kone, no nešla som ako dieťa za tým, pretože je to fyzicky náročný šport a na telesnej výchove som na základnej škole bola údajne aj grambeavá. Ale to je iba v štádiu môjho súkromného pátrania. Alebo mi o možnosti jazdenia moji rodičia nepovedali a bodka, hoci som im s koňmi pílila uši.
Práce strácam, ak dáku mám, tak tam dlho nevydržím, lebo akonáhle sa na mne deje dáka neprávosť, nedám sa. Lenže som 3 roky po vysokej škole a dlhodobo bez práce.
Toeko o mne stručne, zatiae stačí.
TAK ČO. EŠTE SA VÁM RODIČIA NECHCE BOJOVAŤ PROTI ŠIKANE? ČO AK PRÁVE VAŠE DIEŤA TÝM TRPÍ?????????????????????????????????????????? JE TO SKRYTÝ PROBLÉM. TREBA S TÝM DAČO ROBIŤ.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
27 komentov
a posledne dni sa dost bojim o moje chlpy na chrbte, chytia zapalovac a vedla neho zacnu strekat sprejom a to len taky ohen a este si aj ruky pali kokoti
» www.birdz.sk/webka/azizi/blo...
Preto prosim vsetkych, ktori vo svojom okoli nieco take zaregistruju, nech tomu len necinne neprihliadaju, alebo nedajboze nech sa nepridaju k tej vacsine. Stale mozeme spravit svet krajsi a lepsi, chce to len trochu viac ohladuplnosti a dobra.
potom este take ze mi brali veci, rozhadzovali po triede, trhali zosity, smiali sa zo mna atd. ...a to sa deje aj teraz dakedy, nastastie len niekedy a uz si z toho nic nerobim...
v osmom rocniku ma este otravoval taky psychicky naruseny chalan, ktory prisiel ku mne, pastou ma udrel znicoho nic (nie do tvare) ...to sa aj dozvedela zastupkyna, pretoze to robil nielen mne...prislubila nam, ze ak sa to zopakuje, ten chalan pojde prec...jasne, ze zopakovalo, ale este je stale u nas...ked idem okolo neho tak na mna nadava, ze som skareda ako noc atd....ale tak to si nevsimam, aj ked bolo take obdobie, ze som si to brala dost k srdcu...
A bola som aj svedkom...
bolo to preto, že bolo vidno moju orientáciu.
neriešte
- Ano
Kvôli čomu?
- Nepocuval som hiphop nebol namotany na drogach a alkohole , nekradol s nimi auta atd ... pak kvoli tomu ze som bol mala tlsta gulicka ...
Bol/a si svedkom šikany?
- Ano
Šikanoval/a si niekedy niekoho? Ak áno prečo?
- Som na Chlapcenskej skole , ked si necham skakat po hlave , tak tam neprezijem , ake meno si spravim v prvaku take sa somnou vezie, cize momentalne ma maju za psychopata
Alebo si zabránil/a šikane?
- Nie kazdy si svoje spory v triede musi urovnat sam ...
Čo si o nej myslíš?
- Kebyze mi niekto neublizuje alebo nerype domna, mam ho nahaku , jakmile zacne , zacne aj lutovat ze chodi somnou do triedy, inak povedane , najprv varujem cloveka ked to nepochopi ...
Čo považuješ za šikanovanie?
- Psychicky teror , fyzicky natlak ...
sikanovany som bol vela krat ale postavil som sa tomu a teraz mozem sikanovat
bezproblemov tych ktory sikanovali mna ale ja to za potreby nemam si nieco dokazovat
na slabsich >
Čo konkrétne? Nuž tak na telesnej ma kritizovali, že ich družstvo nevyhralo, a vraj som nemožná. No lenže to ma ťahalo dole. Smiali sa mi, keď som mala svoj názor, nech to už bolo na akejkoevek vyučovacej hodine. Často sa celá trieda postavila pri mňa a robila si zo mňa srandu. Všetci sa len hlúpo prizerali. Chalani mi raz hádzali mŕtvu včelu na stôl. Bolo toho nesmierne veea. Dokonca často sa proti mne postavila aj moja "najlepšia" kamarátka. Tá mi často hovorila, že ju nemám povedať a zo strachu zo straty jedinej akej takej kamošky som ju, ani nikoho nepovedala.
Keď to teraz čítajú, kiež by sa hanbili za seba. A obzvlášť ich rodičia.
Ako malú ma museli zobrať k psychiatrovi, lebo od 4 do nejakých 10 som trpela na enurézu (druhotné pomočovanie). Psychiater hovoril, že aj on má deti s veekým vekovým rozdielom, a to mladšie má extrémne citlivé a tak keďže medzi mnou a bratom bol až 9,5 ročný rozdiel, tak to hodil na to. Vraj som extrémne citlivá. Škoda, že som ho nemohla dať do väzenia za to, že svoje vyšetrenia na mne tak odflákol. Tá enuréza bola totiž zo šikany.
Chyba bola aj v rodičoch. Vtedy začala éra čiernobielych televízorov a rodičia mali zábavku. Na mňa ako dcéru kašeali a nerozprávali sa so mnou. Nemala som k nim žiadnu dôveru, tak som 10 rokov nikomu nič o tom nepovedala.
Napíšem zopár dôležitých detailov. Keď mi robievali zle a bolo toho na mňa už veea, keď som začala plakať, tak si z mojich sĺz robili srandu, ignorovali ich. Tí moji rovesníci vôbec nevedeli čo robia. Vysmievali sa mi, že som rozmaznaná a že sa mi oči zničia, keď budem toeko plakať.
Dodnes si myslím, že tí moji rovesníci boli psychicky omnoho chorí ako ja, o mnoho.
Ako dieťa som na druhej strane nemohla dávať najavo svoje pocity, musela som sa právať slušne, tváriť sa, že sa nič nedeje. Ten plač, či hnev bol až vtedy, keď som už nevládala to držať.
Priznám sa, že s dnešným rozumom by som sa nedala.
Išla som na strednú školu, kde boli iba dievčatá, lebo väčšinu šikany mi vytvorili najmä spolužiaci, dievčatá boli "menej" zlé. Dievčenská odborná škola.
Ďalší následok, že v 17 rokoch ma "chytila" anorexia. Pre tých, čo si myslia, že je to iba a len o tom, že dievča chce byť chudé až na kosť, a postava, tak nie. Nie je to tak, pretože to je iba následok. Príčina anorexie je v potláčaní pocitov ako je hnev, smútok, plač, či strach.
Potom som išla na vysokú školu a tiež úplne mimo odbor, aký som mala študovať.
Som Ing. no som dodnes bez práce.
Študovala som všetko, len nie to, čo som mala. Moja srdcovka sú kone a teraz mám obrovské problémy byť s koňmi pravidelne. A keď s nimi nie som, idem sa zblázniť. A to som mala jazdiť od detstva, a nie až od 26 rokov.
Možno tá šikana zapríčinila, že som síce od veku dudla milovala kone, no nešla som ako dieťa za tým, pretože je to fyzicky náročný šport a na telesnej výchove som na základnej škole bola údajne aj grambeavá. Ale to je iba v štádiu môjho súkromného pátrania. Alebo mi o možnosti jazdenia moji rodičia nepovedali a bodka, hoci som im s koňmi pílila uši.
Práce strácam, ak dáku mám, tak tam dlho nevydržím, lebo akonáhle sa na mne deje dáka neprávosť, nedám sa. Lenže som 3 roky po vysokej škole a dlhodobo bez práce.
Toeko o mne stručne, zatiae stačí.
TAK ČO. EŠTE SA VÁM RODIČIA NECHCE BOJOVAŤ PROTI ŠIKANE? ČO AK PRÁVE VAŠE DIEŤA TÝM TRPÍ?????????????????????????????????????????? JE TO SKRYTÝ PROBLÉM. TREBA S TÝM DAČO ROBIŤ.
AK MÁTE OTÁZKY, PÝTAJTE SA.