sú ďaleké
jak priestor piatich krokov
od seba
v bezvetrí
dym z našich úst stúpa
kolmo na oblohu
rovno k bohu
nevadí
bolí to len keď plačem
a večer je obloha fialová
jak ráno po fesťáku
chaotické
zmätené
z cestovných poriadkov
a nesnažím sa robiť poéziu
len chytiť dobrý stop
a plakať trochu tichšie
takže
čau a o rok znova
obloha zas bude fialová
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
keby to bolo ešte častejsie ako by som si prial.
veľmi to ľúbim tvoje.