Neustále si predstavovala ten prvý moment, ked ho po dlhej dobe uvidí. Obíjme ho? Alebo sa mu snád hodí do nárucia a z celej sily ho stisne? Ešte pár posledných kilometrov. Dlhá cesta ju unavila a letné pálavy v aute jej nepridali na sviežosti. Ale aj tak, to že ho opät uvidí, tá predstava, to, jej dávalo vietor do plachiet alebo lepšie povedané PS do motora.
Konecne. Auto zaparkovala a zvolala mu.
„Tak stojím tu dole a cakám.“ Ozvala sa.
„Hned som tam.“ Odpovedal.
Zapálila si cigaretu, sadla na lavicku a nervózne sledovala dvere, kedy sa konecne otvoria. V hlave sa jej premietali spomienky na ich posledné stretnutie. Bolo trpké, hektické lúcenie, ona vie...lenže stalo sa. Zosmutnela. Príliš vela bolesti sprevádzalo ich vztah.
Dvere sa otvorili. Postavila sa. Nenastalo žiadne vrúcne objatie, ani skok do nárucia, nic z toho co chcela spravit a na co sa pripravovala, že spraví. Len roztržité úsmevy. Pár zdvorilostných otázok. A spätných odpovedi.
Nastúpili do výtahu. Ach ako len túžila po tom objatí. Nesmelo sa k nemu pritúlia. A on jej to opätoval. Zaboril nos do jej vlasov. Tak ako kedysi...ked...
Odomkol dvere od bytu, ktorý tak velmi dobre poznala...
...Sadla si na postel . Únava si vyžadovala svoju dan. Bolo to ako za starých casov.
„Asi nepôjdeš na gauc spat?“ Spýtala sa, s hravým úsmevom.
„Nie“ pokrútil hlavou.
„ Ale postel je dost velká na to, aby sme sa obaja dobre vyspali. Chceš nieco na spanie?“
„Netreba.“ odpovedala.
„Takže budeš spat zas polonahá vedla mna? To chceš, aby som sa už úplne zbláznil?“ Povzdychol si. Neodpovedala. Zobliekla sa prikryla sa perinou a dúfala, že únava vyhrá nad napätím. Lahol si vedla nej, otocil sa však chrbtom a sledoval program v televízii. Zavzlykala. Sama nevedela co chce. Chcela jeho. Túžila, aby sa jej zas a znovu dotýkal ako prvý krát. Áno, na jednej strane. Na druhej si však priala, aby jednoducho zaspala a nerobila veci komplikovanejšími než sú. Slzy sa tisli do ocí. Snád ani nechcela, aby ju pocul stonat. A snád dúfala, že si ju privinie k sebe do nárucia, pohladí po tých strapatých vlasoch, vtisne bozk na celo, tak ako kedysi. Ked jej v objatí dával pocit bezpecia.
Otocená chrbtom zavrela oci. Hoc bola velmi unavená, nedokázal len tak v pokoji ležat. Rozhliadla sa po izbe. Stále tam mal ten jeho tipický neporiadok. Na tvári sa jej objavil úsmev zas raz zalovila v spomienkach ...
Zrazu sa objavilo jemné šteklenia na chrbte. Pocítila teplý dych, ktorý tak dobre poznala. Bolo cítit jeho pery na jej zátylku a ruky ju uchopili za ramená. Tak jemné chvenie prebehlo celým telom. Neuveritelné, elektrické, vzrušujúce. Zavrela oci. Nechala sa unášat jeho dotykmi , jeho perami , ešte stále ležala na boku odvrátená opacným smerom. Pocítila slzy štastia, to co tak velmi potrebovala, to po com tak túžila co jej chýbalo, od posledného stretnutia. Otocila sa. Prstami sa zaborila do jeho vlasov a pery konecne splynuli s jeho. Ach ..Aké krásne... aké krásne zimomriavky prebiehali znovu a znovu jej telom. Ležala na chrbte. Len tak si vychutnávala jeho prítomnost, jeho nehu. Prstami prechádzal po jej pokožke. Tak jemne, že sa jej snád ani nedotýkal. Jej telo sa vlnilo pri každom dotyku. Opustil jej navlhcené pery a nechal ich lapat po dychu. Jazýckom pomaly prechádzal po jej krku. Vzrušenie narastalo vo vzduchu bolo cítit hriech, chtíc, nespútanost a neskutocnú vášen. Sledoval ako sa jej ústa od vzrušenia otvárajú a zatvárajú, ako tvárou prebieha jemný krc erotického napätia.
Milovala ho, tak velmi ho milovala. Od kedy sa poznali túžila sa zmenit. Už nechcela patrit do toho velkého sveta. Chcela, aby patrila len do jedného malinkého, kde by mala svoje zvláštne miesto tam hore úplne na vrcholku zábradlia.
A teraz konecne v jeho nárucí, v jeho objatí... sa stávala niekým iným.
....Cítila prenikavost jeho pohladu. Už dávno sa stratila v jeho ociach. Už dávno jej ukradol srdce a on jej už dávno daroval svoju dušu...
Jeho ruky brázdili po jej tele. Nenásytne, hltali každú jej krivku každým dotykom pocítila ako túži po nom viac a viac. Jazyk klzal po jej bledej pokožke nižšie k jej prsiam. Aké výstreli vzrušenia cítila, ked sa jemne zúbkami zahryzol do bradaviek. Ked ruku posúval dole k jej bedrám. Jej dlane sa pomaly zvierali a nechty zanechávali jemne stopy na jeho ramenách za každým, ked telom prebehol impulz. Mysel sa hrala len s jednou predstavou, tou, co sa nenávratne blížila. Vedel co sa jej páci, také veci sa na ludoch totiž nikdy nezmenia.
Rukou jej zašiel dole. Nahmatal jej, ako to on sám nazýval, gulicku a vír sa rozkrútil. Ešte pár okamihov...Tak hlasne zavzdychala od vzrušenia ju prehlo v páse stiahli sa svaly a jej ústa sa prisali na jeho hrud. A teraz to mohlo príst tá hriešna rozkoš, co na nich cakala. Pocítil vlhkost na prstoch, ktoré sa ešte pred chvílou hrali s jej štrbinkou. Vedel, že je pripravená. Penis zapadol perfektne do jej lona. Pomalé pohyby pridávali na tempe. A znovu spomalili. Pery sa opät našli, aby na chvílu odialili rozkoš. ...Bozk, ktorý bol iný , nebolo v nom cítit chut sexu, nie, toto nebol sex, toto bolo milovanie.
Perfektný rytmus dvoch tiel. Žhavé pohlady a nenásytnost dotyku.
Stalo sa. Vyvrcholenie nenechalo na seba dlho cakat. Znova tie slastné krce a stiahnutie svalov. Zvonivé tóny vzrušia sa rozprestreli izbou.
Udýchaný sa privinul k jej telu. Tentokrát nestál o vyvrcholenie vlastnej túžby, stacilo, že bola ona spokojná. Aspon sa to snažil vycítat z jej usmievavej tváre.
Znova jeho. Tá, ktorú tak lúbil, miloval. Teraz rozohnená, udýchaná, nahá, krásna s úsmevom na perách patrila jemu. Pre tento okamih. Vedel, že ráno zas odíde, ako tolko krát predtým. A on ju nechá íst ako tolkokrát predtým. Ale teraz nechcel rozmýšlat nad svitaním, ktoré si neúprosne pýtalo už teraz svoje miesto za obzorom. Teraz bol štastný, mal ju na svojej hrudi. Co mohol viac chciet v tom momente?
Co je to vášen? Vášen znamená brat a brat, neúprosne, bez rozmyslu , bez svedomia.
A co to znamená milovat? Milovat znamená dávat , všetko darovat sám seba.
Myslím, že prežívam oboje. Chcem ti všetko dat, ale chcem si od teba aj všetko vziat.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
kosmiklove
7. 10.októbra 2012 22:15
ze sa nehanbis kradnut blogy..
Napíš svoj komentár