Je nádherný deň 12.8.1540. Ako každé ráno som v našom malom mestečku Madrid otvoril svoj obchod s potravinami. Bol som chudobný , lebo ľudia si nemohli dovoliť kupovať si potraviny , kvôli zlej situácii mesta. Zmietali sme sa uprostred bojov s Barcelonou. Vojaci z tohto mesta obkľúčili naše mesto a preto sme sa všetci báli o svoje životy , aj keď nás sám kráľ ubezpečoval že budeme v poriadku a nemáme sa čoho báť. Avšak tento deň bol niečím iný. Vzduch bol ťažký ,ako keby sa ku niečomu schyľovalo. A vtedy sa to stalo. Ako jasné slnce sa vzniesla do neba obrovská ohnivá guľa a dopadla asi 250 metrov odo mňa. Ľudia ktorý stáli pri mieste dopadu odleteli do vzdialenosti 50 metrov a ich bezvládne mŕtve telá dopadali na ľudí vojakov stánky a všetko čo im prišlo do cesty. Ani som neváhal a hneď som začal utekať . A dobre som spravil , lebo ďalšie dve ohnivé gule dopadli presne na môj obchod. Avšak nebol som dostatočne ďaleko, preto ma tlaková vlna odhodila a udrel som si hlavu o stenu domu ktorý bol 10 metrov odo mňa. Po piatich minútach som sa prebral, a naskytol sa mi hrozný pohľad. Na zemi ležali mŕtve telá vojakov, ľudí a na druhej strane už za mnou pochodovali madridský vojaci. V tej chvíli sa za mnou ozval hlas „chlapi ten ešte žije berte ho.” A zobrali ma zo sebou nevedno kam.
Ráno keď som sa prebudil z tvrdého spánku sedela nado mnou nádherná žena a ošetrovala mi rany. Keď som sa išiel posadiť ozval sa mierne zastretý mužský hlas „len lež! Tvoje zranenia sú dosť vážne.”Ja som poslúchol a ostal som ležať. Muž podišiel ku mne. Mal na sebe oblečený dlhý čierny plášť s kapucňou do ktorého bol celý zahalený. Keď si ho dal dole uvidel som celý arzenál rozličných nožov a na ľavej ruke mal pripevnenú skrytú čepeľ. Keď podišiel ešte bližšie začal sa mi predstavovať „moje meno je Aurel. Aké je tvoje meno?” Poriadne som nerozumel jeho otázke ale keďže sa mi predstavil tak by som sa mal aj ja „teší ma Aurel. Volám sa Hassan. Kde to som ? A čo tu robím ?” Neviem či som tieto dve otázky položil vhod, ale už sa stalo a čakal som odpoveď. Po chvíli ticha Aurel prehovoril „si v meste zabijakov, v meste menom Razor. A čo tu robíš ? Na to je jednoduchá odpoveď našlo sme ťa v troskách v meste Madrid ktoré spustošili vojaci z Barcelony. Nám zabijakom sa zredukovali počty a preto teraz potrebujeme každého schopného muža aj ženu. Takže vysvetlenie tvojej druhej je že ak súhlasíš môžeš sa stať členom klanu zabijakov. Najskôr ti síce budú pripisované len ľahšie úlohy ale keď si získaš dôveru nášho vodcu Aliho, budeš dostávať aj ťažšie úlohy.” Samozrejme som s tou ponukou súhlasil, a po mojom plnom uzdravení som dostal prvú úlohu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár