stojí tmavá postava,
svojou mysľou blúdi v hádke,
iné jej už neostáva.
Minulosťou posadnutá,
cíti iba temný chlad,
každým večne odmietnutá,
sužuje ju večný hlad.
Večný hlad po krutej pomste,
vidí temnú milosť,
uhasiť ho musí proste-
necítiť viac nikdy milosť.
Večný hlad po niečej láske,
cíti v hrudi prázdny priestor,
svetom blúdi v smutnej maske,
nemení svoj pevný názor.
Názor smutný o láske,
neverí už pretvárke,
do zeme len večne hľadí,
neverí viac tváram ľudí.
Nemyslí viac na nič iné,
má už toho vážne dosť,
utápa sa v svojej vine,
cíti večný paradox.
V pästiach cíti strašnú chuť,
ľudskú krv len túži cítiť,
praje si len proste zmiznúť,
či niekoho na mieste zabiť.
Tento svet ho vážne nudí,
neuznáva ľudské bytie,
on tak veľmi nenávidí,
celý svet ho úplne mätie.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár