:(

Je to už pár mesiacov, čo som spoznala úžastného chalana. Vedela som o ňom už dávno, nonejak sme sa spolu nerozprávali a neudržiavali kontakt. Neskor sa to zmenilo. Písali sme si na nete a stretli sme sa na jednej diskotéke kde sme boli dohodnutý, že sa uvidíme a pokecáme si. Dosť sme si rozumeli. Bola som z neho úplne unesená. Bol úžastný. Úplne ma na seba namotal. Dohodli sme sa, že pojdeme spolu von. A začali sme sa schádzať častejšie. Bolo mi s nim úžastne. Cítila som ako keby som našla svoje chýbajucé Ja. Vedel ma úžasne pochopiť. Bolo to krásne. Písali sme si sms, prezváňali. Stále som na ňho myslela. No však jeden deň sa mi neozval. Tak som mu len tak prezvonila či náhodou niekam neodišiel a zabudol mi to povedať(pretože jeden krát sa to už stalo). Ale on nič. Ani na druhý deň..tretí...Nič...Nechápala som to...napísala som mu na nete...bol nejaký čudný...povedala som mu nech ideme von, že mi všetko vyrozpráva...a on, že nemože ...vtedy som ucítila strašnú bolesť...Plakala som...nevedela som o čo sa jedná...až kým som sa nedozvedela že má dievča...ten pocit bol skľúčujúci...čo možem robiť? ! ...nechcela som im prekaziť vzťah ale ani aby boli spolu ...bolo to hrozné...Keď sa dozvedel, že to viem začali sme si opať písať...no už to bolo iné...Ale on mi neprestal písať tie krásne slová, ktoré mi dávali toľko sily! ...moje...zlato..cmuka...ach (...bolo to divné...v jeden večer ma kamarátka vytiahla na diskotéku, kde som ho stretla...snažila som sa robiť, že ho nevidím no nešlo to...Keď som ho videla srdce mi išlo vyskočiť...išla som tancovať a on stál pred parketom a pozeral na mňa...snažila som si ho nevšímať ale nešlo to...neskor prišiel ku mne a začal ma namotávať rovnako ako predtým...myslela som, že sa so svojim dievčaťom rozišiel...no to som zistila až keď sme sa lúčili krásnym bozkom...vtedy som nevedela, čo mám robiť...napísal mi nech mu to odpustím ale čo odpustiť? ! ...bolo to úžastné...potom písal akoby sa nič nestalo ale mne to stále nedalo...vídavala som ho vo vlaku zo školy a ten jeho pohľad...bola som celá bez seba keď som ho videla...až prišla jedna chata...nevedela som, že bol pozvaný...trošku sme oslavovali...a skončilo to ako na diskotéke.. ..nevedela som čo robiť...všade som počúvala o jeho dievčati aká je skvelá... ach jaj...bola som z toho zničená...vždy keď tam nebola tak som bola ako náhrada...na každej akcii...citíla som sa z toho mizerne! na jednej akcii mi povedal, že ma má radšej ako svoje dievča ale....hnusné ale... až raz prišiel koniec školského roka...s jeho bratom som pomaly ako najlepšia kamarátka...vzal ma na ich oslavu konca roka..kde som sa zoznámila s jeho dievčaťom...bola veľmi milá...je to super kamarátka...ale ten pohľad keď som ich videla spolu ...skoro som sa rozplakala.. ...a teraz sú prazdniny...každý večer máme spolu hodinové telefonáty...keď nie sme spolu viac ako dva týždne musíme sa vidieť...keď som odchádzala na dovolenku plakala som za ním...neviem čo si mám o ňom myslieť...neviem či s ňou chodí...neviem...strašne ma to ničí...ani si nevieš predstaviť ako! ...tak moc ťa ľúbim, žeby som pre teba spravila čokoľvek...tvoje námoty sú úžasné...vždy vieš ako ma máš dostať...a ja stále na teba čakám...a stále neviem či to má význam...ale stále verím , že má...ty mi za to stojíš...len dúfam, že nečakám zbytočne...si užasne dokonalý...Ľúbim ťa...aj napriek všetkému čo prežívam...milujem...tak strašne moc...a moc...
THEND

 Je to možné?

1 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu