Ked sa mi podarilo dostat sa za hranice,bol som neuveritelne stastny clovek. Vedel som,ze konecne mam co chcem. Po navrate som musel dokoncit skolu,co boli nekonecne mesiace na slovensku. S farebnymi papierikmi v penazenke som pomyslal nad vselicim. Co keby si len tak kupim letenku napriklad do Indie. Keby uz mam letenku, "musel" by som ist. Bolo to strasne pokusenie.
Mesiace ubiehali,ubehli,a ja som svoje leto travil znova za hranicami. Uz bez povinnosti sa vratit do skoly,cize moznosti boli znacne otvorenejsie. Mal som jasno co chcem. Boli dve moznosti zivota,makat za mlada,a neskor si uzit za zarobene,alebo si uzit za mlada,a neskor makat. Prva moznost sa mi pacila viac.
Po kratkom pobytu na SR som pokracoval dalej,makat,zarobit. Zarobim,a odidem,a nebudem sa musiet viac vracat.
Asi o mesiac som sa prichytil pri tom,ze nezijem. Mal som pocit ze zivot si pustam pomedzi prsty a ze mi vsetko ujde. Darmo mam coraz vacsie cisla na ucte,ked nic nerobim. Som chronicky unaveny,takmer bez volneho casu. Nepacilo sa mi to.
Pisal som o pokuseni,ked som mal peniaze. Mal som ich zase. Pisal som o tuzbe niekam ist. Nemozem povedat,ze som nikde nebol. Ale stale to bola len europa. Ja som chcel viac. Splnil som si sen,lepsie skor ako neskor.
O dva tyzdne to bude polroka co som sa vratil z Malajzie. V podstate,vratil som sa len preto lebo som mal spiatocnu letenku. Uz tam som si zaistil aby som doma nestravil viac ako dva tyzdne,letenkou. Mal som plan,riskantny,ale preco nie. Plan prezit super leto so super osobou. Plan zlyhal,a leto sa travilo na slovensku. Bolo super aj tak,lebo som so super osobou predsa. To co sa planovalo vonku,sa dohnalo doma,a pred mesiacom som zas sedel v lietadle smerom sem. Aj so super osobou vedla seba. Co som to pisal na zaciatku...je fantasticke cestovat,bez obav,starosti,zavazkov a stresu. No teraz to uz nejak nejde.
Pamatam sa na moment,ked som sedel v cakarni u lekara,a na obrazovke bol spot s mladym parom so zaslzenymi ocami obimajuc sa a stiskajuc si ruky. Popri tom bezal text "mate dlhy? potrebujete pozicku? sme tu aby sme vam pomohli". Predstavil som si ako mi je prave super. Som slobodny. Nemam dlhy. Nic ma tu nedrzi. Mozem si robit co chcem a ist kam chcem. A nepotapat sa v dlhoch a zit v tomto sprostom konzumnom svete. Nieco ako "Ak budes zit podla prirody,nikdy nebudes chudobny,ak budes zit podla predstav spolocnosti,nikdy nebudes bohaty."
Ked mi niekto povie "malorka" , jedna z prvych veci na ktore si spomeniem je,ako som s batohom sedel podvecer na namesti a oproti sa pristavila jedna bezdomovkyna. Hodila si na zem stary spinavy spacak,a sadla si. Pozerala sa na mna,a perifernym videnim som si ju vsimal. Napriek tomu,ze som svoje uplne posledne peniaze obetoval na kupu letenky domov a vobec som netusil kde budem spat,som mal velmi dobru naladu. Pozerali sme sa na seba,a smiali sme sa. Pockat,my sme sa nesmiali,my sme sa rehotali ako dive kone. Neviem na com,zrejme navzajom na sebe. Nevedel som prestat,obcas nieco zamrlala po spanielsky,ale pomaly sme sa uz dusili smiechom. Snazil som sa na nu uz nepozerat,az kym to prestalo a zrazu zmizla.
O par minut som sa zdvihol aj ja,a odkracal si kusok blizsie k moru,sadol som si na taku "murikovu lavicku". Vytiahol som spacak a rozlozil si ho,pod hlavu som si dal tasku a do usi sluchadla. Slnko akurat zapadlo. Pozeral som sa na ludi a usmieval sa,obcas mi niekto pohlad opatoval a pousmial sa tiez. Mierne sa ochladilo,a vedel som ze si musim najst miesto na prespanie. Vcerajsia volba ist mimo mesta a uz za tmy vliezt do odstavenej vlecky za dedinou nebol najlepsi napad,kedze rano okolo pobehovali psy,a ani vodu som naokolo rano nezohnal.
Dnes som si ustlal na priestrannejsej lavicke,od oka,kde ma dufam nikto rusit nebude.Totizto,az po tych styroch dnoch "bezdomovcarenia" si spomeniem na predoslych 10dni v hosteli.
Je naozaj potrebne robit si obavy,strach,stres a starosti pri cestovani? Jasne ze je sa coho obavat,ale az tak aby to niekoho prikovalo k domovu a pre istotu nikdy nikam nesiel bez zakupenia dovolenky? Az tak,aby sa clovek radsej rozhodol pre konzumny masovy zivot v Europe?
Najvacsi strach mam,ze si spravim poriadny dlh alebo kravinu,ktora mi utne slobodu. A ja chcem utiect este pred tym,nez by sa to stihlo stat.
Tu zas prichadzaju do hry peniaze. Opat ich troska budem(e) mat. Po citani clankov "travel around world for free" sa naskytuje otazka,ake bude ich najrozumnejsie vyuzitie. Splatenie dlhov so sebou nesie risk vytvorenia si dalsich,"utek" z europy bez penazi so sebou nesie risk........ ?
Doskakavenia priatelia.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
A zároveň vám to tam želám