Smutný koniec smutného začiatku v smutnom príbehu..........

Viem tento príbeh som tu už mala ale keďže som všetko komplet vymazala tak obnovujem.

A prosím rešpektujte, že som to písala ešte v 13tich

Bolo jedno dievčatko. Bolo talentované, rado písalo, čítalo, kreslilo, tancovalo. Milovalo hudbu. Obyčajné dievča, ktoré rado pomáhalo.


Ráno zazvonil budík. Muselo vstávať do školy. Tešilo sa. A kvôli čomu? Čítajte ďalej a dozviete sa. Vstalo, umylo sa a naraňajkovalo. Keď odchádzalo, pomaly a potichu za sebou zavrelo dvere aby nezobudilo otca. Ako si tak vykračovalo cestou do školy, snažilo sa ignorovať všetkých svojich spolužiakov, ktorý na ňu kričali. Nie nebolo namyslené.

V triede si sadlo do svojej lavice úplne vzadu kde sedávalo samo. Keď prišla do triedy učiteľka, oznámila im, že idú písať písomku z literatúry. Dievčatko sa usmialo. Literatúru malo v malíčku. Veľa čítalo a bavil ju aj samotný predmet. Bola to zaručená jednotka z písomky.

Celý deň sa zdal, že prebehne celkom pokojne ako zvyčajne. Pár urážok, vyhrážanie, dve facky. Nič mimoriadne čo by sa nestávalo každý deň. No potom to prišlo. Posed u riaditeľa. Už po stý krát. Nie nebolo to zlé dievča, ktoré by robilo bordel v škole a malo sedávať u riaditeľa. Veď napokon malo samé jednotky a nikomu by nedokázalo ublížiť. A predsa sa objavovalo v riaditeľni.

„Opäť si ublížila Anne. Prečo si jej tento krát vyhádzala veci zo skrinky a učebnice roztrúsila po celej škole.“ znovu tu sedelo, riaditeľ sa na ňu mračil a nadával jej aká je nevychovaná a zlá ku spolužiakom.
„Pán riaditeľ.........ale..........ale..........ja som to nebola.........naozaj..........musíte mi veriť........prosím.........“ zbytočne prosíkalo. Nikdy jej neveril, že to neurobilo.
„Ako ti mám veriť, keď to potvrdila celá tvoja trieda?“ uprene sa na dievčatko pozrel, ktorému už bolo do plaču lebo vedelo čo bude nasledovať....... „Zavolám tvojho otca nech si príde pre teba.“ Ovládol ju strašný strach. Keď zas zavolá otca, doma bude peklo a nasledujúci týždeň školu znovu vymešká.

Jej otec bol alkoholik, ktorý pracuje len cez víkend na stavbe a polovicu peňazí čo dostane prepije a ďalšiu polovicu dáva na nájom. Asi sa pýtate a čo strava a dcéra. Tak čo sa týka tej stravy, on sa chodí najesť do krčmy a čo sa týka dcéry, tvári sa, že existuje len keď ide po ňu do školy, lebo mu vyvoláva riaditeľ, že nech s ňou čosi urobí. A ako to, že dievčatko ešte žije? Ako sa stravuje? Svoje kresby predáva na ulici a za to si kúpi niečo na jedenie.

Keď prišiel otec, škaredo na svoju dcéru pozrel a zvreskol nech ide do auta a on sa po stý krát porozpráva s riaditeľom.

Bojazlivo prikývlo a nasadlo do auta, kde počkalo kým nepríde otec. Nasadol a celou cestou domov neprehovoril. To bolo zlé znamenie. Bolo by šťastné keby jej teraz vynadal. No bohužiaľ trest ju čakal doma.

Potom ako prišli domov a otec ju zbil nie len do modrín ale až do krvi, schúlilo sa vo svojej malej podkrovnej izbičke do kútika na deku kde spávalo a jediné čo ho upokojovalo a hojilo rany boli slzy, ktoré mu aj hodiny vedeli tiecť po tvári. Čudovalo sa, že vôbec ešte nejaké slzy má. Takto takmer deň čo deň zaspávalo.

Keď prešiel týždeň a rany sa ako tak zahojili, vydalo sa znovu do školy. No nevedelo čo ju čaká. Ešte len prešla cez bránu školy a traja deviataci si ju odchytili a zavliekli na neďalekú stavbu. Nikoho tam nebolo a tak aj keby kričalo, nemalo by to význam. A trom chlapcom sa predsa len neubráni. Dievčatko malo len trinásť. Tak ako by sa mohlo ubrániť pätnásťročným?

Kto by si myslel, že dievčatko chcú znásilniť tak nie. Nechceli. Len ju vystrašiť. Zdalo sa im to ako dobrý vtip, uniesť siedmačku a vyhrážať sa jej, že ju zmlátia ak im nedá svoje peniaze. Boli totiž chudobný a vedeli, že ona predáva svoje kresby takže nejaké tie peniaze má. No nevedeli, že za kresby nedostane veľa a nevedeli ani to aký má život. Nič netušili a strkali do nej. Nadávali jej, vyhrážali sa. Dievčatko sa predsa len rozhodlo, že sa skúsi ubrániť a tak chlapci do dievčatka sotili až nechtiac spadla na zem.

Dievčatko ostala ležať. Chalani sa začali smiať, že aká je slabá a že keď už nevie čo robiť tak ostane ležať. No dlho sa nesmiali. Jeden z tých chalanov si všimol niečo červené pri jej hlave. Otočili ju a...........

To červené čo videli, to pri jej hlave.......bola to krv.......krv, stekajúca po jej tvári. Naskytol sa im strašný pohľad. Dievčatko malo otvorené oči, krv jej tiekla a jej telo bezmocne ležalo na zemi a nehýbalo sa..........Chalani sa zľakli a utiekli. Ju tam nechali ležať v kaluži krvi.

Neviem koľko minút prešlo, možno hodín a možno celý deň kým niekto našiel dievčatko. Neviem kto to bol. No viem, že dievčatko je mŕtve.........

Prečo zomrelo? Muselo? Veď nikomu nikdy neublížilo. Milovalo školu a rado sa učilo aj napriek tomu ako veľmi v škole trpelo. Ani napriek svojmu otcovi, ktorý ju bil už len preto, že sa nudil a nikdy jej neveril, nezobralo si život a ďalej s láskou žilo a znášalo bolesť.

Ponaučenie?

Každý si zoberte svoje vlastné ponaučenie a zamyslite sa aký vediete vy život, či vás trápia maličkosti alebo ozajstné problémy a či máte niečo čo vás pri živote drží........

 Vymyslený príbeh

1 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu