Blbosť...

Koľko sme sa nasmiali,

koľko sme si úsmevov rozdali.

Rozprávali sme sa ako starý priatelia,

každá chvíľa s Tebou niečo milé priniesla.

Každá spomienka na Teba je úsmevná,

každá minúta s Tebou bola úsmerná.

Utvrdzoval si ma v tom, že ma máš rád,

že nechceš byť len môj kamarát.

Prehodili sme strašne veľa slov,

Vymenili sme si veľa úsmevov.

V Tvojom pohľade bolo niečo lákavé,

Tvoje dotyky boli láskavé.

Ale prišla jedna chvíľa,

ktorá všetko pekné ukončila.

Zrazu boli Tvoje bozky zradné,

a Tvoje slová boli prázdne.

Bodol si mi nôž priamo do srdca,

a to srdce odvtedy len krváca.

Nedá sa to vyjadriť slovami,

dokážem to vyjadriť len slzami.

Každú slzu, vyronenú kvôli Tebe, ľutujem,

ale zároveň sa veľa obviňujem.

Vinim sa, že som Ti opätovala pohľad,

že som nemala pred Tebou srdce ako ľad.

Že som Ti otvorila srdce aj náruč,

a prosila Ťa "MILOVAŤ MA NAUČ!"

Ľutujem, že naše pohľady sa stretli,

a že moje oči tie Tvoje pretli.

Bolí má srdce, bolí ma aj duša,

ale viem, že život ma len skúša.

Že si len jedna z prekážok,

a že časom budeš len jedna zo spomienok.

Časom sa na všetko zabudne,

a mne na tvári úsmev opäť pribudne. 

 Záchod

1 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu