Evelyn zalapala po dychu a rýchlo sa okolo seba poobzerala. Výborne, zase nová kniha... pomyslela si a skúmavo sa zahľadela na záhradné jazierko plné rybičiek, v ktorom po kolená stála. Vyzerá to na nejakú romantickú brečku, ale tu si človek nikdy nemôže byť istý zhodnotila pri vyliezaní z vody na breh. Niekoľko metrov od nej sa nachádzal rozľahlý poschodový dom, ktorý vyzeral ako zo sedemnásteho storočia. Opätovný pohľad na jazierko, kde sa nepodarilo poriadne schovať čistiaci systém, však Evelyn ihneď vrátil zhruba o štyri storočia dopredu a zneistil ju v jej úsudku. S povzdychom vykročila k domu, v džínsoch po kolená mokrých a pri vonkajšej teplote asi 10°C nebolo práve zdravé, ostávať aj naďalej vonku, nech už ju v dome čaká čokoľvek. Pri záhonoch s ružami obklopujúcich dom sa na chvíľu zastavila. Milovala ruže, ich farby, vôňu... ale nikdy nechápala, prečo ich ľudia vnímali ako určitý symbol lásky, romantický kvet. Ich tŕne predsa ranili, ak si človek nedal pozor a láska nemala byť o bolesti, práve naopak. Odolala pokušeniu odtrhnúť si jeden krvavočervený kvet a pokračovala ku dverám. Presne podľa predpokladov, zvonček nikde nevidela, zato však uprostred dverí pútalo pozornosť masívne klopadlo s akýmsi kvetinovým vzorom. Žeby opäť ruža? skúmavo sa naň zahľadela a použila ho.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
antifunebracka  11. 6. 2012 17:37
nemala by, ale je. a kde su dalsie casti?
Napíš svoj komentár