Nedúfaj, never, nemiluj a nikdy nebudeš sklamaný...

Čo poviete? Nezadaní, momentálne opustení, v lásku už neveriaci a iní z tejto kategórie pesimistov si povedia – pravda. Po uši zamilovaní, svadbu si plánujúci iba pokrútia hlavou a za uverejnenie tohto výroku by ma najradšej zakopali. Tak, kde je pravda???
Či už ste sa v láske sklamali alebo patríte medzi tých šťastlivcov, ktorí už našli tú pravú, toho pravého, myslím, že všetci sa zhodneme, že láska je niečo, čo sa nedá opísať slovami. Tí, ktorí vravia, že v ňu neveria, klamú jedine tak sami seba, nemajú dôvod a mala by som im pripomenúť, že láska samotná nikdy nesklame, sklamú len ľudia. A tí, čo plánujú už svadbu, želám veľa šťastia, ale pravdupovediac, buďme realisti.
Tak sa pýtam, kde je pravda? Je láska len to staré ošúchané slovo, ktoré ľudia často zneužívajú alebo predsa len existuje a príde vtedy, keď ju najmenej čakáme?
Ľudia niekedy prídu do vašich životov ako neriadené strely, zbalia vás neskutočným sexappealom, namotajú sladkými rečami, chvíľu nechajú v tom, ako vás ľúbia a potom zabudnú na to všetko, čo hovorili a pošlú preč (ťažko sa mi hľadali slušné slová). A čo potom robíte vy (neraz som to robila aj ja) – tí láskou sklamaní? Púšťame si smutné pesničky, všade, kam sa pozrieme, vidíme tú našu „veľkú lásku,“ nie sme schopní sa na nič sústrediť a neustále rozmýšľame nad tým, prečo práve nám ublížili, prečo práve my a aký bol vlastne dôvod? Keď som sa nedávno zamýšľala práve nad tými otázkami, povedala som si, že vždy sa nájde dôvod, prečo sa to všetko stalo, prečo ma dotyčný poslal kade ľahšie a čo z toho mám ja. A mali by ste tak začať uvažovať aj tí, ktorých momentálne radím do skupiny pesimistov. Teraz sa zamyslite nad všetkými vašimi bývalými. Nad všetkými tými, ktorí vám tak ublížili... Povedzte mi, sú takí dokonalí ako sa vám zdali vtedy? Boli by ste ochotní s nimi ešte niekedy niečo mať? Myslím, že drvivá väčšina práve teraz pokrútila hlavou a povedala si NIE a tých pár, ktorí si napriek všetkému odpovedali kladne, tak patria buď k výnimkám, ktoré potvrdzujú pravidlo alebo sú ešte tak beznádejne zmotaní, že na túto otázku je proste skoro.
Tak prečo nám v živote ľudia ubližujú, prečo nás opúšťajú naše lásky? Ak ste si pred chvíľou povedali, že by ste sa k tomu dotyčnému alebo dotyčnej už nikdy nevrátili, tak ste si sami odpovedali. Preto, lebo niekto to tak proste zariadil. Preto, lebo každý človek potrebuje v živote aj sklamanie a pád na dno, aby sa mohol znovu odraziť naspäť. Každý jeden koniec nám ponúka nový začiatok - každým rozchodom máme bližšie k tej skutočnej láske...
Keď ľudia nebudú schopní dôverovať a milovať, možno nebudú nikdy sklamaní, ale nikdy nebudú ani skutočne šťastní. Takže, aj keď ste boli niekedy tými oklamanými, tými ranenými a tými poníženými, pozliepajte svoje srdiečko dokopy a dajte priestor novým začiatkom, veď nikdy neviete, možno už za ďalšími dverami nájdete svoju životnú lásku.


napísala som 28.11.2010 a v tej chvíli som bola asi zjavne veľmi optimisticky naladená.

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu